Kodanský summit Európskej únie si bezpochyby zaslúži označenie historický. Napriek úspechu desiatich kandidátskych krajín sa však pozornosť západných médií sústredí predovšetkým na "turecký" aspekt vrcholnej schôdzky. Paradoxne práve umiernená islamistická Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) hneď po víťazstve v predčasných novembrových parlamentných voľbách začala nezvyčajne nástojčivo tlačiť na európsky "kresťanský klub". Po štyridsiatich rokoch, keď sa k únii približovalo len malými krôčikmi, žiadala určenie termínu na začatie prístupových rokovaní. "Nechať Turecko trvalo bez dátumu je pokrytectvo," prevzal iniciatívu nemecký kancelár Gerhard Schröder. Od summitu v Kodani požadoval jasný signál a určenie termínu na oznámenie dátumu na začatie rokovaní -- "dátumu pre dátum".
V Nemecku, kde žijú dva milióny Turkov, vyvolala vidina vstupu Turecka do EÚ búrlivú spoločenskú diskusiu.
Pravicový blok kresťanských demokratov (CDU) a Kresťanskosociálnej únie (CSU) tiahne na barikády. Sú síce za dobré vzťahy s Tureckom, ibaže jeho vstup do EÚ, to je niečo iné. Neváhajú urobiť z problematiky tému predvolebného boja v Hesensku a Dolnom Sasku, kde občania pristúpia k urnám už vo februári.
Šéfka CDU Angela Merkelová vyhlasuje, že členstvo Turecka v EÚ by znamenalo ekonomické a politické problémy, ktoré treba pomenovať. Voľný pohyb osôb v rámci EÚ by bol, samozrejme, jedným z nich. Nájdu sa však aj takí, ktorí nesúhlasia s kategorickým odmietaním vstupu. Okrem zahraničnopolitického experta CDU Wolfganga Schäubla sa v tomto zmysle vyjadril aj bývalý minister obrany Volker Rühe.
"Turecko by sa mohlo stať možno najdôležitejším mostom medzi kontinentálnou Európou a východnou oblasťou Stredozemného mora," upozorňuje pravičiarov Schröder, ktorý varoval pred vzplanutím nového boja kultúr.
"Je pre mňa záhadou, čo vás viedlo k tomu, aby ste sa stali motorom čo najplynulejšieho vstupu Turecka, ktoré má naďalej deficity v oblasti ľudských práv," nahlas uvažovala o motivácii kancelára Merkelová. Zlé jazyky hovoria, že líder sociálnych demokratov si chce týmto spôsobom napraviť pošramotené vzťahy so Spojenými štátmi, ktoré sa zhoršili protiirackou predvolebnou kampaňou SPD a Zelených.
Nemecko sa v druhej polovici 20. storočia stalo krajinou prisťahovalcov. Podľa údajov Spolkového štatistického úradu žije v Nemecku približne 7,4 milióna cudzincov. Najpočetnejšia je dvojmiliónová skupina Turkov. Mnohí z nich museli byť prekvapení pozitívnymi výsledkami prieskumu verejnej mienky. Podľa NFO Infratestu 60 percent Nemcov v zásade podporuje vstup Turecka do únie. Proti sa vyslovilo len 32 percent. Prekvapený bol zrejme aj exkandidát na kancelára Edmund Stoiber (CSU), ktorý tvrdil, že svojím odmietavým postojom vyjadruje strana názor väčšiny obyvateľov. V tejto súvislosti je zaujímavý aj prieskum inštitútu Emnid, ktorý poukazuje na fakt, že 50 percent Nemcov má strach pred následkami rozšírenia EÚ na východ, len 33 percent sa nazdáva, že EÚ je na prijatie nových kandidátov dobre vybavená.
Vstup Turecka do EÚ je beh na dlhú trať. Kancelár Schröder na otázku, či sa krajina môže stať členom do konca desaťročia, odpovedal: "Táto perspektíva je určite veľmi ctižiadostivá a príliš optimistická." Aj minister zahraničných vecí Joschka Fischer očakáva dlhý rokovací proces a vicepredseda parlamentnej frakcie SPD Gernot Erler pokladá vstup možný až v rozmedzí rokov 2015 -- 2020. Stačí si pomyslieť len na finančné kritériá, zaznelo od nemenovaného sociálneho demokrata.