Nízka hladina vody v jazere Balaton spôsobila menší záujem zahraničných turistov o dovolenku pri "maďarskom mori". Dôsledkom nevydarenej sezóny je aj pád cien nehnuteľností na pobreží kedysi takého vyhľadávaného jazera.
"Neklesá len hladina jazera, ale aj ceny pozemkov a domov. V cene nad 20 miliónov forintov nie je možné predať žiadnu nehnuteľnosť ani priamo na kedysi populárnom južnom brehu jazera," konštatuje denník Magyar Nemzet. Paradoxné je, že zároveň sa zvyšuje záujem o vyslovene luxusné nehnuteľnosti. Ak leží luxusná vila na frekventovanom mieste, má vlastnú pláž a vlastný prístav, kupec sa aj v týchto ťažkých časoch vždy nájde. V priemere však ponuka nehnuteľností na brehu Balatonu stúpla tento rok o 15 až 20 percent, ale záujem o kúpu v rovnakom pomere klesol.
Realitné kancelárie považujú za príčinu stagnujúceho trhu pri Balatone nielen pokles hladiny jazera, ale aj stále sa zvyšujúce náklady na udržiavanie nehnuteľností v tejto lokalite. "Ľudia na to už nemajú a chcú sa svojich pozemkov a domov zbaviť. Platí sa čoraz viac za energie, zvyšuje sa kúpeľný poplatok, zaviedol sa poplatok za diaľnicu, po ktorej sa ešte donedávna jazdilo zadarmo," cituje denník nemenovaného pracovníka realitnej kancelárie. Na južnom brehu priamo pri jazere sa držia ceny domov na maximálnej hranici 10 miliónov forintov. Ďalej od brehu ich cena klesá na osem miliónov. Pred niekoľkými rokmi by sa domy pri Balatone za túto cenu predali okamžite. Dnes je čoraz ťažšie nájsť záujemcu.
Odborníci poukazujú aj na rastúcu konkurenciu vo forme dostupnosti nehnuteľností na chorvátskom pobreží. "Pri Balatone trvá hlavná letná sezóna maximálne šesť týždňov, na chorvátskom pobreží sa začína sezóna v máji a končí v septembri," konštatuje Magyar Nemzet. To je hlavná príčina, že o kúpu nehnuteľnosti na brehu Balatonu takmer úplne stratili záujem cudzinci.
Vyhliadky na oživenie trhu s nehnuteľnosťami v okolí Balatonu sú mizivé. Hladina jazera klesla aj tento rok o ďalších desať centimetrov a dramatická situácia je predovšetkým na plytkom južnom brehu. Z jazera s rozlohou 600 štvorcových kilometrov sa totiž ročne vyparí až 60 miliónov kubíkov vody. Balaton nemá žiadny prítok a podpriemerné zrážky v posledných rokoch nemôžu toto množstvo nahradiť. Vodohospodári uvažujú o prekopaní umelého kanála, ktorý by spojil rieku Rába s Balatonom. "Keď je sucho, ani v rieke nie je dostatok vody. Nehovoriac o tom, že týmto zákrokom sa naruší ekosystém jazera," upozorňuje na možné riziká odborník zo Siófoku Vilmos Fejér. Maďarská akadémia vied má na jaseň predložiť plán na záchranu jazera. Odborníci sú však v tomto smere skeptickí.