Lídrov členských krajín Európskej únie čaká dnes večer ťažká úloha -- majú sa dohodnúť na spoločnej pozícii ku kríze v Iraku. Obrusovanie hrán ich rozličných postojov nebude ľahké. Pozorovatelia sa pritom rozchádzajú v názore na tom, či k nej vôbec dôjde.
Posledné aktivity európskych politických špičiek však naznačujú, že existujú snahy, aby summit neskrachoval. Nemecký kancelár Gerhard Schröder koncom minulého týždňa telefonoval so svojím britským kolegom Tonym Blairom a údajne aj s ďalšími šéfmi kabinetov. "Kancelár telefonicky hovoril s pánom Blairom. Nemecká vláda dúfa, že k spoločnej reči, ktorú našli ministri zahraničných vecí EÚ 27. januára v Bruseli, možno dospieť aj v pondelok," vyhlásil hovorca kabinetu Bela Anda. Jeho narážka, že "spoločný jazyk" EÚ bol o niekoľko dní neskôr torpédovaný "listom ôsmich", však v sebe stále skrýva istú dávku hnevu.
Nie divu. Nemecko, Francúzsko, ale aj predsedajúca krajina Grécko sa cítia byť podvedené, pokiaľ ide o takzvaný list ôsmich podpísaný piatimi členskými krajinami únie (Veľkou Britániou, Talianskom, Španielskom, Portugalskom a Dánskom) a troma budúcimi členmi (Poľskom, Maďarskom a Českom). Bez konzultácie s ďalšími partnermi v ňom podporili Američanov v ich úsilí vyrovnať sa s režimom irackého lídra Saddáma Husajna vojenskou silou. Blair a taliansky premiér Silvio Berlusconi totiž v predvečer zverejnenia listu telefonovali s gréckym premiérom Costasom Simitisom, nič mu však nepovedali. Keď sa potom novinári na to pýtali hovorcu gréckeho ministerstva zahraničných vecí Panosa Beglitisa, ten povedal: "Nie, neboli sme o tom informovaní. Dozvedeli sme sa o tom až neskoro večer počas stretnutia s maďarským partnerom." O iniciatíve nevedel ani vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú politku Javier Solana, ani komisár pre vonkajšie vzťahy Chris Patten.
"Nežijeme v perfektnom svete," sucho vtedy skonštatoval hovorca Európskej komisie Jonathan Faull. Práve preto v tom mnohí diplomati videli pokus o izoláciu Paríža a Berlína a rozdelenie Európy.
Predsummitovú atmosféru narušila aj diskusia o účasti kandidátskych krajín. "Môžem jednoznačne a kategoricky vyhlásiť, že budúce členské krajiny a ostatní kandidáti budú prítomní v utorok, nie v pondelok. Je to definitívne a nič sa na tom nezmení," povedal v piatok grécky veľvyslanec pri EÚ Aristidis Agathokles. Ako dodal, nie je dôvod pozývať tieto krajiny na summit európskej pätnástky pred tým, ako podpíšu zmluvy o pristúpení. Grécko to podľa jeho slov ani nikdy nenavrhovalo. Britské médiá priniesli informáciu o Blairovom liste adresovanom gréckemu predsedníctvu so žiadosťou o ich účasť na summite. Jeho zámer však prekazila intervencia Francúzska, Nemecka a Belgicka, ktorým sa nepáči ich proamerický postoj. Kandidáti sa teda o záveroch dozvedia až v utorok. Zatiaľ nie je jasné, čo po ich oznámení bude únia od kandidátov očakávať.
Napriek vyhrotenej atmosfére, ktorá bude nepochybne počas večere štátnikov v Bruseli panovať, európska pätnástka môže predsa len vyrukovať s nejakým šalamúnskym stanoviskom. To zjednotí hlas únie a členským krajinám to zároveň umožní zotrvať na svojich pôvodných stanoviskách k irackej otázke.