Taliban, ako mocenská skupina, nie je jednotný a otázkou zostáva, aké slovo v ňom budú mať extrémistické prúdy, ktoré by chceli v Afganistane nastoliť tvrdý režim.
Uviedol to bezpečnostný analytik Jozef Klavec. Podľa neho je možná "aj vnútorná destabilizácia (Talibanu), ak by nastal boj o pozície medzi jednotlivými predstaviteľmi vedenia organizácie".
Fundamentalistické islamské hnutie vládlo v Afganistane už v rokoch 1996 až 2001 a zaviedlo vtedy tvrdé pravidlá pre ženy, ktoré takmer nesmeli vychádzať von, pričom zakázané bolo aj vzdelávanie dievčat. Povstalci z Talibanu tvrdia, že doteraz tvrdý prístup voči ženám je minulosťou.
Predstavitelia militantného hnutia v utorok vyhlásili, že súčasťou novej vlády by mali byť aj ženy. Všetko ale môže byť inak, ak budú jednotlivé skupiny hnutia bojovať o hlavné slovo, myslí si Klavec.
Analytik poskytol aj svoj pohľad na zlyhanie afganskej vlády a armády, ktorá nedokázala zastaviť bleskový postup Talibanu, ktorý v nedeľu obsadil metropolu Kábul.
"Pocit, že som Afganec a bojujem za svoj štát, neexistuje. Tam je predovšetkým dôležité, k akému kmeňovému spoločenstvu patrím," povedal Klavec a dodal, že "kvalita afganskej armády bola obmedzená aj tým, že nebola nikdy stopercentná istota, že spojenci ju pri (prípadnej) ofenzíve Talibanu podporia".
"Rýchle obsadenie afganských provinčných miest bolo zapríčinené aj tým, že sa neangažovalo (spojenecké) letectvo a informácie spravodajských služieb – či už afganskej, americkej alebo britskej – boli nedostatočné. Letecké podporné útoky na pozície Talibanu sa akoby stratili," priblížil Klavec.
Spojené štáty v pondelok oznámili, že vzťahy s budúcou afganskou vládou závisia od krokov Talibanu. Podľa analytika nie je vylúčené, že sa USA v budúcnosti pokúsia o akúsi formu intervencie v nepokojnej krajine.
"(Prípadnú intervenciu USA) by som nevylučoval, ale budú sa strániť toho, aby sa (prípadná) operácia opierala o pozemnú armádu. Bude to predovšetkým založené na spravodajskej činnosti a potom aj na letectve a prieskume priestoru," myslí si Klavec, ktorý v budúcnosti nevylučuje ani prípadnú intervenciu štátov susediacich s Afganistanom.
"Myslím si, že môžu prísť jednotlivé zásahy okolitých štátov, ak budú cítiť ohrozenie, napríklad vlády Tadžikistanu, Uzbekistanu, Turkménska, a na druhej strane aj Pakistanu, ktorý by sa mohol cítiť ohrozený vzostupom paštúnskej vetvy Talibanu," povedal.
Bojové schopnosti militantného hnutia môže podľa analytika ovplyvniť aj postoj talibov k bývalým príslušníkom afganskej armády. V tejto chvíli je podľa neho otázne, či Taliban prijme do svojich bojových štruktúr niektoré špeciálne jednotky, ktoré pomáhali cvičiť americkí, britskí či francúzski inštruktori.