Pred päťdesiatimi rokmi 100 ozbrojených Kubáncov pod vedením mladého právnika Fidela Castra podniklo útok na kasárne Moncada v Santiagu de Cuba. A práve Santiago de Cuba bolo pochopiteľne centrom osláv, ktoré vyvrcholili Castrovým prejavom, v ktorom ostro kritizoval USA, ale aj EÚ. Neúspešný pokus o prevrat sa uskutočnil 26. júla 1953. Jeho cieľom bolo zvrhnúť režim diktátora Fulgencia Batistu. Útok sa nepodarilo dotiahnuť do konca z dôvodu nedostatočnej prípravy. Ešte skôr ako by sa rozšíril do celoostrovnej revolúcie, bol vládnymi vojskami úspešne potlačený. Od útoku na kasárne Moncada sa oficiálne datuje začiatok kubánskej revolúcie, ktorá sa úspešne skončila v roku 1959.
Iniciátorom útoku bola organizácia Hnutie mládeže storočia. Jej čelnými predstaviteľmi boli Fidel Castro a Abel Santamaria. Batista bol nekompromisný a zároveň skorumpovaný muž, ktorý sa prostredníctvom dvoch revolúcií dostal dvakrát k moci. Diktátorom bol už v roku 1933, keď zorganizoval tzv. revoltu seržantov. V rokoch 1940 -- 1944 bol na Kube prezidentom. Po nútenom exile sa v roku 1952 vrátil, prostredníctvom armády získal moc a nastolil represívnu vojenskú diktatúru. Využíval podporu USA, ktoré sa obávali komunistického prevratu na Kube. Najmä po druhej svetovej vojne (od roku 1952) kubánskeho diktátora výrazne podporovali USA.
Castra po neúspešnom začiatku revolty uväznili, v roku 1955 ho však na základe amnestie prepustili a po tzv. gerilovej vojne (1956 -- 1958) zvrhol v roku 1959 Batistov režim. Neskôr sa priklonil ku komunizmu a stal sa analógiou diktátora Batistu.