Rozšírenie Európskej únie bude dráma

Poľský premiér Leszek Miller tvrdí, že Benešove dekréty nie sú pre EÚ problémom. Otváranie tejto témy je spôsobené len predvolebnou kampaňou v Nemecku, povedal v rozhovore, ktorý poskytol HN koncom minulého týždňa pri návšteve Prahy.

Pán premiér, môže sa ešte vyskytnúť čosi, čo by mohlo zabrániť vstupu Poľska a ďalších kandidátskych krajín do Európskej únie?

- Únia sa v roku 2004 rozšíri o desať krajín. Existujú však ešte vážne problémy, ktoré môžu mať veľmi dramatický vývoj. Mám na mysli predovšetkým veci, ktoré sa, tak ako to už býva, týkajú peňazí. V prvom rade ide o príspevky do spoločného rozpočtu únie. Poľsko jednoducho nemôže byť čistým prispievateľom, teda platiť do rozpočtu EÚ viac, ako z neho dostávať. To by znamenalo, že by ekonomicky podporovali také bohaté krajiny, ako je napríklad Nemecko alebo Veľká Británia. My sme pritom jednoznačne chudobnejší.

Druhý problém sa týka spoločnej poľnohospodárskej politiky a priamych platieb poľnohospodárom. Návrhy EÚ, ktoré poznáme, sú veľmi neuspokojivé. Bolo by vhodné, keby sa všetky kandidátske krajiny smerujúce do únie mohli v tejto otázke dohodnúť na spoločnom postupe. To by výrazne posilnilo naše šance na dosiahnutie lepších podmienok.

Viacerí českí politici hovoria o tom, že v Európe výrazne získali na moci sily, ktoré sa usilujú zmeniť výsledky druhej svetovej vojny. Pociťujete to rovnako? Nie sú útoky proti Benešovým dekrétom i útokmi proti záujmom Poľska?

- Formálne sa nás to netýka. Nikto nevznáša námietky proti našim hraniciam ani transferu ľudí, ktorý bol výsledkom druhej svetovej vojny. Snahy o to, aby sa tieto otázky stali súčasťou prístupových rozhovorov s EÚ, alebo pokusy podmieniť vstup Česka do únie zrušením Benešových dekrétov sú neprijateľné. To sa jednoducho spájať nedá. Dekréty patria do rúk historikom, ktorých úlohou je zaoberať sa aj historickými súvislosťami a dobovými podmienkami, počas ktorých boli tieto normy prijaté.

Zároveň si však nemyslím, že by diskusie na túto tému nadobudli nejaký zvláštny význam. Som presvedčený, že sa iba umelo otvárajú v rámci (nemeckej) predvolebnej kampane a kvôli krátkodobým cieľom. Jednoznačne v tejto otázke podporujem spoločné vyhlásenie európskeho komisára Günthera Verheugena a premiéra Miloša Zemana. Rovnako súhlasím i s postojom britského premiéra Tonyho Blaira, ktorý prezentoval pri nedávnej návšteve Prahy.

Nemyslíte si, napriek tomu, čo ste povedali, že Benešove dekréty predsa len môžu Českej republike skomplikovať vstup do Európskej únie?

- Nie, v žiadnom prípade. Verheugen, Blair a ďalší politici členských štátov to potvrdili. Neexistuje tu žiadna spojitosť. Diskusia okolo Benešových dekrétov nemá žiadny vplyv na úsilie Českej republiky stať sa členom EÚ. Bolo by osudovou chybou, keby minulosť mala rozhodovať o budúcnosti.

Neobávate sa, že povojnové kroky Poľska voči Nemcom môžu byť predmetom medzinárodného tlaku, podobne ako Benešove dekréty?

- Medzi Poľskom a Českou republikou sú v tejto veci rozdiely. O presídlení Nemcov z Poľska rozhodovali víťazné veľmoci v situácii, keď ešte poľská vláda neexistovala. Navyše, v prípade vysťahovalcov išlo iba o nemeckých občanov, nie o poľských. Poľsko bolo z vôle víťazných veľmocí presunuté na Západ. Preto si nemyslím, že by túto otázku chcel ktokoľvek voči Poľsku otvárať.

Nejde však iba o Nemecko. Nestal sa hrozbou stability strednej Európy i odstupujúci maďarský premiér Viktor Orbán so svojou nacionalistickou kampaňou?

- Zhoršenie atmosféry vo vyšehradskej skupine je nepochybne výsledkom politiky premiéra Orbána. Dúfam, že po voľbách a po prevzatí vlády maďarskými socialistami sa podarí odblokovať vyšehradskú spoluprácu a zlepšiť celkovú atmosféru.

Vyšehradskú štvorku vníma západná Európa ako dôležitú súčasť usporiadania strednej Európy a má záujem o jej funkčnosť a stabilitu. Treba posilniť dôveryhodnosť V4 tak, aby sa stala jedným z hlavných politických štruktúr nášho regiónu.

Favoritom vo voľbách v Česku sa zdá byť ODS Václava Klausa. Neobávate sa, že Klaus zruší Vyšehrad, tak ako to už raz urobil v deväťdesiatych rokoch?

- Nedávno som rokoval s Václavom Klausom a nemám pocit, že by pán predseda chcel Vyšehrad zrušiť.

Vrátim sa však ešte k Európskej únii. Všetkých desať kandidátskych krajín musí koordinovať rokovanie s úniou. Ale ešte viac by v tomto zmysle mali robiť krajiny V4, pretože ide o najdôležitejšie a najlepšie pripravené krajiny regiónu. Náš spoločný hlas môže mať pre partnerov v únii veľký význam. V prípade, že by niekto chcel spoluprácu V4 oslabiť, dopustil by sa veľkej chyby.

Poľsko má v súčasnosti veľké ekonomické problémy. Prečo vznikli a kedy sa ich podarí zvládnuť?

- Posledné roky neboli pre poľskú ekonomiku priaznivé. Čiastočne to bolo dané objektívnymi okolnosťami. Je to však i výsledok pôsobenia stredo-pravicových vlád, ktoré za posledné štyri roky v Poľsku vládli a ktoré presadzovali veľmi dogmatickú hospodársku politiku. Výsledkom bolo zníženie rastu ekonomiky zo siedmich na jedno percento a rast nezamestnanosti na osemnásť percent.

Je to situácia, s ktorou sa musíme vyrovnať a ekonomike poskytnúť impulzy na rast. Máme pritom podobné problémy ako česká vláda, menovite napríklad politiku centrálnej banky, ktorá drží vysoké úrokové miery. Sú ešte vyššie ako v Česku a v súčasnosti najvyššie v celej Európe. Kurz zlotého je s ohľadom na realitu príliš silný a takáto peňažná politika nám spôsobuje ďalšie problémy. Na budúci rok však napriek tomu plánujeme, že poľská ekonomika vzrastie o tri percentá a veríme, že to bude začiatok prekonania súčasných problémov.

V terajšom poľskom parlamente sú prvý raz silné protieurópske pravicové strany. Nie je vám v tejto súvislosti ľúto volebnej katastrofy proeurópskej pravice expremiéra Jerzyho Buzeka?

- Skutočne máme dnes v Sejme prvýkrát politické sily, ktoré jednoznačne a otvorene spochybňujú potrebu vstupu krajiny do Európskej únie. Časť Poliakov sa jednoducho začala únie báť. Uverila tvrdej demagogickej propagande, ktorá sa opiera o starý stereotyp strašenia Európou. Že Poľsko stratí svoj národný charakter, že Poliaci prestanú byť Poliakmi, že cudzinci - a predovšetkým Nemci - skúpia našu krajinu, že stratíme suverenitu a budeme musieť vykonávať príkazy Bruselu. Proti tomu môžeme robiť iba jedno - poskytovať ľuďom dostatok informácií. Preto od mája začíname s kampaňou, ktorá bude občanov informovať o našom vstupe do únie tak, aby sa mohli sami zodpovedne rozhodnúť, či do EÚ chcú vstúpiť alebo nie.

Nie je to však tak, že postoj Európskej únie ku kandidátskym krajinám je jednou z hlavných príčin posilňovania týchto protieurópskych síl?

- Poliaci sú na signály z Bruselu obzvlášť citliví. Ak sa objavia náznaky, že Poľsko zaplatí do rozpočtu únie viac, ako z nej dostane, je to fatálna správa. Keď sa ukazuje, že poľskí poľnohospodári majú dostať iba štvrtinu priamych platieb v porovnaní s kolegami v západnej Európe, rastie, samozrejme, počet odporcov nášho vstupu.

Politika Bruselu voči kandidátskym krajinám má zásadný vplyv na to, ako verejnosť nakoniec o vstupe do únie rozhodne.

Pred rokom vystúpil na mítingu v Katoviciach na podporu vášho Zväzu demokratickej ľavice premiér Miloš Zeman a zaspievala tam Helena Vondráčková. Akým spôsobom sa budete sociálnym demokratom za to revanšovať v ich volebnej kampani?

- Sme k dispozícii. Ak nás českí sociálni demokrati požiadajú, aby sme sa zúčastnili na ich predvolebnom mítingu a povedia, koho máme so sebou priviesť, radi to urobíme.