Odpor proti fašistickej diktatúre označil včera nemecký kancelár Gerhard Schröder v Berlíne za veľkolepý odkaz. Stalo sa tak pri spomienkovej slávnosti na nevydarený atentát na Adolfa Hitlera spred 60 rokov.
Odporcovia vodcu Tretej ríše sa podľa Schröderových slov riadili predovšetkým vlastným svedomím a konali v kresťansky a humanisticky, ale aj v prusky ovplyvnenom duchu tradícií.
Podľa kancelára sa "preto 20. júl 1944 stal jedným z dôležitých dní novodobých nemeckých dejín". Tento dátum by mal navždy byť popudom "opäť a opäť brániť hodnoty slobody a tolerancie, ktoré dnes považujeme za samozrejmosť. O tradície odbojárov sa môžu navyše opierať nemeckí vojaci, ktorí v súčasnosti zabezpečujú mier na Balkáne alebo v Afganistane," uviedol Gerhard Schröder.
Nemecký predstaviteľ súčasne pripomenul varšavské povstanie z 1. augusta 1944, konštatujúc, že Európa má naozaj dôvod chápať a ctiť si oba dátumy "ako žiarivé signály na ceste k skutočnému spoločenstvu európskych hodnôt". Súčasne poznamenal, že až teraz sa môže naplniť toto európske posolstvo protihitlerovského odporu.
Dejiskom spomienkovej slávnosti v nemeckej metropole bol tzv. Bendlerblok, miesto, kde ešte večer po nevydarenom pokuse o likvidáciu Adolfa Hitlera popravili hlavného atentátnika, plukovníka Clausa Schenka von Stauffenberg a jeho troch spoločníkov -- sprisahancov.
Večer sa na rovnakom mieste uskutočnila slávnostná prísaha nových príslušníkov Bundeswehru, na ktorej vystúpil s prejavom aj holandský premiér Peter Balkenende.
Nemecký prezident Horst Köhler sa pamiatke popravených účastníkov neúspešného sprisahania spred 60 rokov pokloní pri pamätníku v Berlíne-Plötzensee.