Českú diplomaciu zachvátila panika. Denník Lidové noviny totiž priniesol informáciu, že prezidenti Nemecka a Poľska Johannes Rau a Aleksander Kwašniewski pripravili spoločné vyhlásenie, v ktorom odsudzujú povojnový odsun Nemcov z niekdajšieho Československa. Situácia však nie je taká horúca. V texte vyhlásenia, ktoré sa podarilo HN získať, sa totiž o Československu explicitne nehovorí.
Vyháňanie je súčasťou európskej histórie, uvádzajú prezidenti. "Horká minulosť musí spojiť naše úsilie pre lepšiu budúcnosť. Musíme mať na pamäti obete a musíme mať istotu, že boli posledné. Je právom každého národa za nimi smútiť a je našou spoločnou povinnosťou uistiť, že spomínanie a smútok nebudú zneužité znova na rozdelenie Európy. Preto nemôže byť viac priestor na majetkové nároky, obojstranné obviňovania," uviedli Rau a Kwašniewski. Podľa prezidentov by Európania mali zdokumentovať všetky prípady vyháňania, ktoré sa stali v 20. storočí. "Vyzývame Európanov na úprimný dialóg o tejto dôležitej otázke našej minulosti a našej spoločnej budúcnosti a očakávame od osobností s vysokou reputáciou zo všetkých zainteresovaných európskych krajín odpoveď," píše sa vo vyhlásení.
Nemecký kancelár Gerhard Schröder, ktorý včera navštívil Bratislavu, uviedol, že text vyhlásenia prezidentov Raua a Kwašniewskeho nepozná. "Čoskoro budeme v rozšírenej EÚ a všetky otázky treba riešiť v európskom duchu. Ak ide o politické gesto, ktoré by bolo vítané, proti tomu nič namietame, ale netreba z tejto záležitosti robiť vec, ktorá by narušila priateľské vzťahy medzi krajinami. Nám ide v rámci EÚ o dobré vzťahy," uviedol Schröder.
S textom vyhlásenia je oboznámený prezident Rudolf Schuster, povedal pre HN jeho hovorca Ján Fülle. O poľsko-nemeckej rezolúcii Schuster telefonicky hovoril s českým prezidentom Václavom Klausom. "Tento spôsob riešenia považujeme za nešťastný," povedal Fülle. Denník Lidové noviny citoval českého premiéra Vladimíra Špidlu, podľa ktorého je text poľsko-nemeckého vyhlásenia "nevyvážený" a má "k nemu značné výhrady". Zarážajúci je najmä fakt, že sa v ňom nespomínajú vojnové udalosti a hrôzy, ktoré napáchali nacisti.
Podľa Lidových novín by sa malo o vyhlásení rokovať v pondelok na summite prezidentov krajín Vyšehradskej štvorky v Budapešti. Hovorca Fülle uviedol, že slovenský prezident tento text nepodporí.

Nemilé prekvapenie
Správa o poľsko-nemeckom vyhlásení Čechov zaskočila. Česká republika je totiž roky terčom útokov zo strany predstaviteľov sudetských Nemcov, aby zrušila platnosť tzv. Benešových dekrétov, na základe ktorých boli z povojnového Československa vyhnaní "nemeckí kolaboranti" a bol im zhabaný majetok.
Nemožno očakávať, že by sa pod tlakom vyhlásenia v blízkej budúcnosti zmenilo stanovisko Českej republiky. Prezident Klaus síce v marci povedal: "V Českej republike i v Nemecku by sme si mali vedieť povedať: toto sa stalo, dnes už minulosť nezmeníme, z dnešného hľadiska šlo o činy neprijateľné." Stanovisko ČR, že odsunutých Nemcov nemieni odškodniť, však zostáva v platnosti. Vlani sa na tom v spoločnom vyhlásení zhodli aj všetky parlamentné strany, ktoré odmietli akékoľvek snahy o zrušenie Benešových dekrétov.
Inou vecou je, že česká strana prejavila ochotu odškodniť tých Nemcov, ktorí nemuseli nútene opustiť povojnové Československo. Išlo o takých Nemcov, ktorí pred vojnou a počas nej nespolupracovali s nacistami a štát im "dovolil" zostať. Aj tak sa však nevyhli perzekúciám -- roky im bolo napríklad zo mzdy strhávaných 20 percent ako "odškodné" za vojnové straty a tieto peniaze sa im nezapočítavali do dôchodkov. Podpredseda vlády Petr Mareš minulý týždeň povedal, že rádovo niekoľko stoviek ľudí by mohlo dostať odškodné 50 000 korún.

Zdržanlivý Schröder
Červeno-zelená vláda kancelára Gerharda Schrödera neustále nastoľovanie Benešových dekrétov odmieta a k celej diskusii zaujíma skôr zdržanlivé stanovisko. Podľa predsedu vlády a šéfa sociálnych demokratov boli dekréty reakciou na prepadnutie Československa nacistami. "Je dôležité dať jasne najavo, že vyhnanie ako také je vždy nespravodlivosť. Príčiny na vyhnanie však vzišli v Nemecku, a nie z iných krajín," povedal nedávno v rozhovore pre denník Passauer Neue Presse. Advokátom odsunutých sudetských Nemcov je najmä šéf opozičnej Kresťanskosociálnej únie CSU, kandidát na kancelára minulých volieb a bavorský premiér Edmund Stoiber. Bavorská vláda prevzala v roku 1954 "patronát nad sudetonemeckou etnickou skupinou". Stoiber minulý rok vyslovil podporu FIDESZ-u Viktora Orbána, ktorý zrušenie dekrétov žiadal na európskej pôde.

Poliaci a Nemci
Poľsko-nemecké vyhlásenie, ktoré odsudzuje vysídlenie Nemcov, je značne prekvapivé. Poľsko, ktoré po druhej svetovej vojne zo svojho územia odsunulo okolo 10 miliónov Nemcov, totiž rovnako ako Česká republika doteraz odmietalo akékoľvek odškodnenie alebo ospravedlnenie. Poľský Sejm v septembri vyzval európske štáty a Európsky parlament, aby rešpektovali historickú pravdu a nezabúdali na to, kto rozpútal druhú svetovú vojnu. "V čase 64. výročia vypuknutia druhej svetovej vojny poľský Sejm vyzýva poslancov krajín starého kontinentu a Európsky parlament, aby preukázali výnimočný rešpekt voči historickej pravde a odolali pokusom zbaviť sa zodpovednosti za rozpútanie vojny, zločiny spáchane počas nej a porobenie národov," uvádza sa vo vyhlásení poslancov, ktorí pripomínajú, že Poliaci "boli prvým národom, ktorý odporoval nemeckej agresii a utrpel počas druhej svetovej vojny obrovské straty, a tak je výnimočne oprávnený preukázať starosť o historickú pravdu".
Je ľahké odhadnúť, aké reakcie môže vyvolať zverejnenie správy o spoločnom vyhlásení v Poľsku, najmä keď ešte ani neutíchla debata o kontroverznom nemeckom projekte -- Centre proti vyháňaniu. Zväz vyhnancov, ktorý zastrešuje organizácie Nemcov odsunutých z krajín strednej a východnej Európy, chce v Berlíne vztýčiť "rekviemovú rotundu" -- spomienku na obete vysídlenia. Centrum by malo podľa predstáv zväzu poskytnúť "celkový prehľad o odsune viac ako pätnástich miliónov Nemcov" a v expozíciách predstaviť podobné prípady v európskej histórii. Vízia skôr národného projektu vyvolala v Poľsku nevôľu. Naši susedia otvorene hovoria o svojich obavách z falzifikácie historických odkazov.
"Vláda nedovolí, aby Nemci falšovali dejiny," vyhlásil poľský premiér Leszek Miller v prejave pred Sejmom. "Nebude súhlasiť s ideou centra proti vyháňaniu, ktoré bude demonštrovať utrpenie len jedného národa, najmä keď ide o národ, ktorý zapríčinil vypuknutie 2. svetovej vojny," dodal. Pridal sa tak k všeobecne rozšírenej verejnej mienke: jediní, kto nesie vinu za utrpenie Nemcov, sú sami Nemci. "Teraz chcete postaviť monument krivdám Nemcov, ale vlastne postavíte monument osudu, ktorý pripravili Nemci pre Nemcov," odcitovalo historika Jerzyho Holzera internetové vydanie denníka Warsaw Voice. Podľa predchádzajúcich vyhlásení prezidenta Kwašniewskeho by malo centrum pripomínať pamiatku všetkých národov, ktoré boli počas alebo vojne vyhnané. Prezident Kwašniewski povedal, že ak desaťročia po skončení vojny potrebujú vyhnaní Nemci "nejaký druh kompenzácie, aspoň pokiaľ ide o pamäť, môže byť tento argument pochopiteľný, ale iba s jednou podmienkou: že by sme nemali zabudnúť, kto odštartoval vojnu a kto je zodpovedný za zabíjanie, tragédie a holokaust".

Ťažké odpustenie
Nedávna návšteva predsedníčky Zväzu vyhnancov Eriky Steinbachovej, ktorej cieľom bolo utišovanie vášní, mala práve opačný efekt. Najmä jej slová adresované Poliakom otvorili staré rany. "Odpúšťame vám a pýtame si vaše odpustenie," povedala kresťanská demokratka, ktorá sa narodila v západopruskom meste Rahmel. Do Nemecka utekala ako dvojročná. Jej otec do okupovaného Poľska prišiel ako nemecký vojak. Na druhý deň vyšiel jeden z najpopulárnejších denníkov Super Express s palcovým titulkom: Neslýchaná netaktnosť -- dcéra okupanta nám odpustila. Do Steinbachovej sa pustil aj poľský týždenník Wprost so šokujúcou fotomontážou na titulke -- predsedníčka Zväzu vyhnancov Erika Steinbachová v esesáckej uniforme, s hákovým krížom na rukáve osedlala nemeckého kancelára Gerharda Schrödera. Text pod obrázkom oznamoval, že Nemci dlžia Poliakom bilión dolárov za druhú svetovú vojnu.
Obavy vzbudzujú aj nedávne správy poľských médií o založení správcovskej spoločnosti Preussische Treuhand, s. r. o., ktorá chce docieliť "rovné zaobchádzanie Nemcov v procesoch reprivatizácie v Poľsku". Celá situácia by podľa komentátorov mohla po rozšírení Európskej únie vyústiť do vlny súdnych procesov. Vyhnanci by po odmietnutí poľským súdom mohli zamieriť na Európsky súdny dvor. "Je tiež možné, že spoločnosť bude konať v mene Nemcov, ktorí neopustili Poľsko v roku 1945, ale až neskôr," nazdávajú sa komentátori.

Tieň nad summitom
Načasovanie vyhlásenia prezidentov Raua a Kwašniewskeho sa nezdá náhodné. Podľa Lidových novín má byť prezentované v pondelok na summite V4 v Budapešti, a to niečo pripomína. Vlani totiž "Pandorinu skrinku" s názvom Benešove dekréty otvoril vtedajší maďarský premiér Viktor Orbán. Na pôde Európskeho parlamentu povedal, že je preňho ťažko predstaviteľné, aby krajiny, kde platia Benešove dekréty, boli členmi Európskej únie. Slovensko a Česko na to zareagovali jednoznačne -- premiéri oboch krajín zrušili svoju účasť na summite V4, ktorý sa mal uskutočniť práve v Maďarsku. Otvorenie tejto témy v Budapešti nemusí zase dobre dopadnúť.