Francúzsko a Nemecko minulý týždeň spojili svoje odlišné vízie o budúcej podobe Európskej únie do jednej koncepcie. Francúzi si v nej presadili nový post prezidenta Európskej rady a Nemci zasa posilnenie Európskej komisie. Niektorí za ich kompromisom vidia pragmatické dôvody. "Nemecko sa zúfalo snaží dostať z diplomatickej izolácie, do ktorej sa dostalo po protiamerickej volebnej kampani nemeckého kancelára Gerharda Schrödera. Francúzsko si zasa potrebovalo poistiť budúcnosť Spoločnej poľnohospodárskej politiky po rozšírení," tvrdí nemenovaný diplomat z Bruselu pre agentúru Reuters. Iní zasa návrh považujú za chvályhodný, keďže im ide o posilnenie demokracie a efektivity únie s ohľadom na plánované rozšírenie.
Výsledkom kompromisu je akýsi dvojhlavý drak. Európska únia je pritom už teraz ťažkopádnym hybridom. A podľa niektorých aj hybrid potrebuje vedieť, kde má hlavu. Napriek tomu sa niektorí analytici domnievajú, že kompromisný návrh má značnú šancu na prežitie. Páči sa totiž silnej skupine stúpencov únie presadzujúcich spoločenstvo národných štátov, a nie nadnárodného zoskupenia s prvkami federácie.
V každom prípade však možno očakávať boj medzi skupinou vedenou Nemeckom, volajúcou po užšej integrácii v ekonomickej oblasti a zahraničnej politike, a skupinou podporovanou Veľkou Britániou a Španielskom, ktorá je za voľnejší zväzok vnútri únie.
Búrlivé reakcie na kompromis Paríža a Berlína na seba nenechali dlho čakať. Niektorí dokonca hovoria o spore medzi veľkými a malými krajinami. Francúzsko-nemecký návrh pritom prejde prvou skúškou už dnes počas plenárneho zasadnutia Konventu o budúcnosti Európy v Bruseli.
"Nechceme dve výkonné moci, dva úradnícke aparáty, ktoré si budú konkurovať. To nie je to, čo považujeme za ideálne usporiadanie," povedal v piatok Jonathan Faull, hovorca predsedu Európskej komisie Romana Prodiho. Dal tak najavo, že spomínaný návrh na vznik úradu európskeho prezidenta súbežne s posilnením statusu predsedu Európskej komisie nerobí exekutíve EÚ veľkú radosť.
Dvojhlavé predsedníctvo vyhovuje Londýnu a Madridu. Tieto krajiny spolu s Parížom dokonca spoločne pripravili návrh nazvaný ABC - podľa začiatočných písmen premiérov Španielska, Veľkej Británie a Francúzska Josého Maríu Aznara, Tonyho Blaira a Jacqua Chiraca. A v ňom sa hovorilo práve o vytvorení postu prezidenta únie voleného Európskou radou zloženou zo šéfov štátov a vlád členských krajín únie.
Niet divu, veľké krajiny chcú silné zastúpenie na zahraničnej politickej scéne. Chcú zviditeľniť Európsku úniu aj pokiaľ ide o medzinárodné krízy. Preto tiež podporujú viditeľnejšie predsedníctvo.
Zmena pritom bude potrená. Po rozšírení Európskej únie na 25 členov by pri zachovaní súčasného systému - teda polročného rotujúceho predsedníctva - trvalo trinásť rokov, kým by krajina predsedala EÚ. A veľké krajiny chcú byť pri kormidle častejšie. Malé zasa zdôrazňujú princíp rovnosti a chcú sa podieľať na vedení únie. Faktom je, že menšie štáty si na predsedníckom poste počínajú naozaj dobre, čoho príkladom bolo aj Dánsko. Preto argument väčších, že tí malí to nedokážu primerane, jednoducho neobstojí.
Nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer označil dohodu za "umenie možného". "Bolo veľmi ťažké dosiahnuť kompromis," povedal.
Komisár Michel Barnier nazval plán ako "významný príspevok" k diskusii v Konvente o budúcnosti Európy. "Keď Francúzsko a Nemecko spolupracujú, nie je to dostatočné, je to nevyhnutné," komentoval.
Luxemburský premiér Jean-Claude Juncker povedal, že hoci sa mu plán nepáči, súhlasí s tým, že funkcia prezidenta bude efektívna len vtedy, ak bude prezentovať "skutočnú zahraničnú politiku EÚ". "Nepotrebujeme prezidenta rady, ktorý bude len gratulovať americkému prezidentovi k narodeninám," povedal Juncker.
Predseda Európskej komisie Romano Prodi tvrdí, že "problém je v tom, či ide o zjednodušenie alebo skomplikovanie" inštitucionálnej štruktúry EÚ. "Naši obyvatelia žiadajú zjednodušenie."
"Veľa Európanov, okrem iných aj my, veríme, že by nebolo dobré posilniť koncentráciu na jednu osobu a zaviesť nový centralizmus," varuje rakúska ministerka zahraničných vecí Benita Ferrerová-Waldnerová. Za dôležitý však považuje návrh voľby predsedu Európskej komisie Európskym parlamentom. Avšak čo sa týka postu predsedu Európskej rady, viackrát zdôraznila: "Centralizácia a koncentrácia na jednu osobu na dlhší čas nie je veľmi zmysluplná." V tomto bode s ňou súhlasili aj jej kolegovia z Portugalska a Holandska, ktorí boli minulý týždeň na návšteve Rakúska: "Všetci chceme zostať pri rotujúcom predsedníctve. Nikto z nás nebol zlou predsedajúcou krajinou. Myslím, že je to neoprávnené povedať, že malé a stredne veľké krajiny nie sú schopné byť predsedom."
Belgický premiér Guy Verhofstadt vyjadril obavy, že nemecko-francúzsky návrh oslabí úlohu Európskej komisie. "Uznávame strategickú úlohu Európskej rady, ale obávame sa, že vytvorenie funkcie jej stáleho predsedu výrazne naruší rovnováhu medzi európskymi inštitúciami," uvádza sa vo Verhofstadtovom vyhlásení.
Grécko, ktoré v súčasnosti predsedá EÚ, poskytlo len neutrálnu reakciu. "Je potrebné o tomto návrhu diskutovať, aby sme vyjasnili právomoci prezidenta rady, jeho spoluprácu s predsedom komisie a čo sa stane v prípade, ak budú mať rozdielne názory. (V diskusii o budúcom usporiadaní EÚ) zostáva ešte veľa práce," povedal grécky premiér Costas Simitis.