Americký minister obrany Donald Rumsfeld patrí k jastrabom vo vláde USA. Počas mníchovskej konferencie o bezpečnosti sa s ním zhováral nemecký denník Süddeutsche Zeitung.
Pán minister, poukázali ste na to, že medzi Európanmi sú väčšie diferencie ako medzi USA a Nemeckom...
-- Chcel som len spresniť vzťahy. Medzičasom už 18 európskych krajín vystúpilo na verejnosť s otvorenými listami, v ktorých proklamujú solidaritu s USA. A existujú len dve krajiny, Nemecko a Francúzsko, proti ktorým sú tieto listy namierené.
Aký cieľ sleduje vaša vláda v Iraku? Odôvodňujete ako na bežiacom páse: zmenu režimu, zbrane hromadného ničenia, odzbrojenie, ľudské práva, demokratizáciu.
-- Otázkou vlastne tvrdíte, že USA zmenia argumentáciu vždy, keď nevedia, ako ďalej. Niektorí ľudia tvrdia, že ide o ropu. To je najväčšia hlúposť. Niektorí hovoria, že je to nábožensky motivovaná vojna. To je argument Saddáma Husajna. Potom je tu argument o zmene režimu -- Kongres požaduje odstránenie Saddáma už roky, zmena režimu však nie je časťou rezolúcie OSN. Naším motívom je odzbrojenie. Legitímnym dôvodom je aj porušovanie ľudských práv.
Aké predstavy máte o Iraku po vojne?
-- Chceme zrealizovať zopár princípov: Irak by mal zostať intaktný ako štát. Krajina nemôže vlastniť žiadne zbrane hromadného ničenia. Nemal by viac ohrozovať svojich susedov alebo destabilizovať región. A mal by sa rozvinúť do systému, v ktorom sú zastúpené a ochraňované všetky náboženské a etnické skupiny. Riešenie, ktoré by som uprednostňoval, by bolo, aby sa medzinárodné spoločenstvo staralo o zbrane hromadného ničenia. A to pôjde len vtedy, keď bude Saddám preč. Najjednoduchšie by bolo, keby jednoducho zmizol. Keby zobral svoju rodinu a priateľov a zmizol.
Nedokážete presvedčivo odôvodniť potrebu vojny. Motív nie je taký jednoznačný ako v Afganistane a Kosove. Ukazujú to reakcie obyvateľov Európy, ale aj Spojených štátov. Predali ste svoju vec zle?
-- Ide o veľmi zložitú tému. Predstavte si, že by bol 10. september. A vedeli by ste o ľuďoch, ktorí chodili na hodiny letu. Vedeli by ste niečo o Usámovi bin Ládinovi. Ako poskladáte skladačku, aby ste presvedčili svet? Tu nejde o predávanie.
Tak teda o presviedčanie. Ľudí musíte presvedčiť.
-- Samozrejme, že ich musíme presvedčiť. Ale ľudia sú zvyknutí na hrozby iného storočia. Myslia na armády, letectvo, námorníctvo -- nebezpečenstvá, ktoré sú viditeľné. My však hovoríme o hrozbách, ktoré nie sú také viditeľné.
Teraz hovoríme o Al-Kajde, nie o Saddámovi. Saddám je predsa diktátorom minulého storočia, panovník, ktorý má mocenské chúťky.
-- To je pravda, ale aktuálna hrozba spočíva v spojení zbraní hromadného ničenia s teroristickými sieťami a rozpadajúcimi štátmi. Už pred poslednou vojnou v Perzskom zálive prišiel návrh riešiť vec reštrikciami, blokádou a inšpekciami. To nebude fungovať.
Nemálo Európanov si myslí, že to je správna cesta.
-- Ale nefunguje to. Nebezpečné tovary prekĺzavali cez hranicu. Irak, napríklad, priváža veľké smetiarske autá. Tam sa dajú dať smeti, ale rovnako sa dajú sňať kontajnery a nasadiť rakety. Kupujú a vyvíjajú bezpilotové lietadlá, s ktorými sa dá hnojiť pole, ale možno nimi aj rozstrekovať chemické látky. Nemôžeme čakať, kým sa odhodlajú na nový útok. Mimochodom, čoraz viac štátov je presvedčených o nebezpečenstve Iraku, pomyslite len na tie listy. Čo ich priviedlo k tomu, aby spoznali hrozbu?
Možno americká sila?
-- Myslíte si to naozaj?
Je to len predpoklad.
-- Mám s touto myšlienkou veľké problémy. Spojené štáty nebehajú dokola a neohrozujú iné štáty. Len hovoríme, čo nám robí starosti. Minister zahraničných vecí Colin Powell odviedol dobrú prácu a mnohých presvedčil. Keď štáty pochodujú iným smerom, je to ich vlastné rozhodnutie.
Severná Kórea práve proklamovala svoje právo preventívnej vojny proti USA. Stratégiu USA -- vojenskú prevenciu, teda použila proti vám.
-- Zločinecké režimy nikdy neudali dôvod, keď zaútočili. Japonci to neurobili pri Pearl Harbore, Hitler to neurobil, Irak tiež nezdôvodnil svoje vpochodovanie do Kuvajtu. Preventívna politika však existuje odjakživa. V Afganistane to bola prevencia, prezident John F. Kennedy preventívne zasiahol s blokádou Kuby.
Nedal by sa úspech inšpekcií zväčšiť, keby sa do krajiny poslalo viac kontrolórov, tak, ako to žiada Nemecko a Francúzsko?
-- Inšpekcie budú fungovať len vtedy, keď bude Irak spolupracovať. Vieme to z južnej Afriky alebo z Ukrajiny. Inšpektori preverujú dobrovoľné zničenie zbraní. Z režimami, ktoré nekooperujú, nepracujú. Ako dlho chcete čakať a kontrolovať? Niektorí hovoria o druhej rezolúcii. Je to už 17. rezolúcia. Niektorí chcú viac času. Už ubehlo 12 rokov. Všetko toto nie je zmysel rezolúcie 1441.
Potrebujete rezolúciu, ktorá by jednoznačne legitimovala použitie násilia?
-- Nemám na to názor. Prezident USA sa vyjadril, že druhá rezolúcia by pomohla.