Boj medzi predsedom Európskej komisie Romanom Prodim a talianskym premiérom Silviom Berlusconim pokračuje. Tentoraz salvu vypálil Prodi, keď obvinil talianske médiá z vedenia "extrémne agresívnej" ohováračskej politickej kampane. Tento výpad je v podstate útok proti premiérovi a mediálnemu magnátovi Berlusconimu, ktorého rodina kontroluje tri zo šiestich hlavných televíznych kanálov, niekoľko novín a časopisov. Ako premiér má tiež vplyv na tri štátne televízne kanály.
Za Prodiho obvinením sú špekulácie v talianskych médiách o tom, akú úlohu zohral pri kontroverznej kúpe podielu srbských telekomunikácií v roku 1997. V tom čase bol totiž talianskym premiérom. Konkrétne išlo o kúpu podielu v Telekom Srbija zo strany vtedy štátnej Telecom Italia počas privatizácie za vlády Slobodana Miloševiča. Talianska firma vtedy údajne zaplatila 450 miliónov eur za 29-percentný podiel s tým, že ho o päť rokov odpredá za menej ako polovicu kúpnej ceny. Po nástupe Berlusconiho na premiérsky post sa ihneď začalo vyšetrovanie v tejto kauze. Finančný konzultant Igor Marini povedal, že Prodi a ďalší dvaja vládni činitelia za tento podivný obchod údajne získali 225 miliónov eur. Všetci traja však obvinenia odmietajú.
Šéf komisie preto v utorok vydal dlhé stanovisko, v ktorom popiera obvinenia z úplatkárstva. "Extrémne agresívna politická kampaň proti mne... sa vedie v Taliansku už niekoľko mesiacov," píše sa v Prodiho stanovisku, ktoré zaslal faxom talianskym novinárom v Bruseli. "Kampaň vedená tlačenými a elektronickými médiami je taká útočná a masívna, že otvára otázku slobody a plurality informácií a, samozrejme, spojenia medzi vlastníctvom médií a politikou," tvrdí šéf komisie. Prodi v stanovisku píše, že verí talianskej justícii, že očistí jeho meno. Mnoho analytikov očakáva, že Prodi opustí svoj európsky post v roku 2004 a potom sa vráti do Talianska, kde povedie ľavicu v parlamentných voľbách v roku 2006.
Berlusconi pritom argumentuje, že on nekontroluje talianske médiá. Práve naopak, označil sa za najliberálnejšieho mediálneho magnáta všetkých čias. Na adresu novinárov poznamenal, že až 80 percent z nich sú ľavičiari a majú veľmi úzke vzťahy so zahraničnými kolegami. Práve preto je obraz o ňom a situácii v Taliansku taký skreslený.
Berlusconi pritom čelí kritike vnútri vlastnej koalície za jeho výroky na adresu talianskej justície. Minulý týždeň sa o sudcoch v rozhovore pre britský časopis Spectator vyjadril ako o "mentálne zaostalých podľuďoch". Talianski vyšetrovatelia a sudcovia sa podľa neho "nedajú ani len porovnať so zvyškom ľudskej rasy". "Na takú prácu musíte byť mentálne zaostalí. Túto prácu robia, pretože sú antropologicky odlišní od ľudskej rasy," uviedol taliansky premiér. Jeho výroky sa okamžite stretli s protestmi zo strany sudcov, vyšetrovateľov a politickej opozície. Podľa Berlusconiho však "išlo len o malý letný rozhovor s priateľom z britskej Konzervatívnej strany", majúc na mysli redaktora časopisu Borisa Johnsona, ktorý je poslancom za Konzervatívnu stranu. Neskôr však zmiernil svoje vyjadrenia, keď v stanovisku tvrdil, že "nespochybňuje prácu sudcov, no niektorí verejní žalobcovia sa jednoznačne správajú zaujato".