Aké zámery má Turecko v severnom Iraku?
-- Táto téma sa už skutočne preháňa. Ako keby sme chceli Irak obsadiť alebo naň zaútočiť! Nevznášame predsa nijaké územné nároky. To som viackrát zdôraznil i na poslednom vrcholnom rokovaní Európskej únie v Bruseli. Celému tomu vzrušeniu preto nerozumiem. Naše zámery sú predsa úplne jasné.
A to je?
-- Teritoriálnu celistvosť Iraku chceme zachovať. V roku 1991, počas prvej vojny v Perzskom zálive, prišlo do Turecka počas jedinej noci vyše 500 000 utečencov. Nikto nám vtedy nepomohol. A medzi nimi bolo aj mnoho teroristov z Kurdskej strany práce. Odvtedy sme zaznamenali tridsaťtisíc obetí. Túto skúsenosť by sme nechceli zažiť ešte raz.
Čo proti tomu podniknete?
-- Tentoraz sme pripravení. Chceme, aby utečenci zostali v severnom Iraku. Z tohto dôvodu sme už v dvadsaťkilometrovej zóne pripravili stany pre šesťstotisíc ľudí. Ak to bude nevyhnutné, pošleme tam na istý čas aj naše jednotky.
Tureckí vojaci však už sú v severnom Iraku...
-- Nie, nie, to je len symbolické, nedá sa to označiť za vojenskú prítomnosť. Ale kto iný okrem nás môže zaručiť bezpečnosť kurdskej opozície? Veď s nimi úzko spolupracujeme. Považujeme to za nevyhnutné a myslím, že je to aj naše právo.
Iracký kurdský vodca Barzání uviedol päťtisíc tureckých vojakov.
-- Tak sa opýtajte pána Barzáního, s akým pasom cestuje po svete. Takéto čísla sú predsa neférové. Koniec koncov, v posledných desiatich rokoch sme irackých Kurdov chránili. My, Turecko! My sme boli ich bránou do sveta. Okrem toho ide o našich príbuzných. Máme spoločné hodnoty, spoločnú tradíciu. Preto ich chránime.
Ak pošlete do severného Iraku ešte ďalších vojakov, budú s tým USA súhlasiť?
-- Máme do činenia s vojnou. A v takejto situácii každý, prirodzene, spolupracuje so spojencami. Rozumieme si navzájom.
Znamená to, že USA súhlasia s tureckými jednotkami?
-- Áno.
Neobávate sa, že by ste sa mohli stretnúť s odporom Kurdov?
-- Nepodceňujte Turecko. My nie sme nejaký kmeň, sme štát. Naše ciele sú úplne jasné. Viem, že kolujú zvesti, že tú či onú časť si chceme pričleniť. Ale ako som už povedal, je to prehnané.
Komisár Európskej únie Verheugen pohrozil Turecku v prípade invázie ťažkými následkami.
-- Európska únia nemá nijaké dôvody, aby nás kritizovala. Alebo nemá dostatok informácií o našich zámeroch, alebo je nespravodlivá. Je teda Európska únia pripravená prijať stotisíc irackých utečencov? V roku 1991 ich celá únia neprijala ani 150.
Ako by ste charakterizovali vzťahy Turecka k USA?
-- Sme spojenci, ale len v ohraničenom rozsahu. Parlament hlasoval proti navrhnutému rozmiestneniu amerických jednotiek v našej krajine. V Turecku je demokracia, toto rozhodnutie treba rešpektovať. Nie sme ani kráľmi, ani emírmi.
Neobávate sa nejakých trvalých politických škôd?
-- Nuž, rozčarovanie existuje na oboch stranách. Napriek tomu však Turecko zostáva pre USA najdôležitejšou krajinou v tejto oblasti.
I potom, keby sa tu USA udomácnili natrvalo?
-- Áno, pretože nie sme konkurentmi. Sme jedinou islamskou demokraciou v tejto oblasti. Z času na čas by azda mohol vzniknúť dojem, že význam Turecka klesá. V skutočnosti však bude Turecko čoraz dôležitejšou krajinou. (hn/gaf)