Napriek tomu, že na Slovensku klesá pôrodnosť a jej nízke hodnoty trápia aj viaceré európske štáty, svet v globále ohrozuje pravý opak – populačná explózia. V roku 2011 počet obyvateľov Zeme prekročil sedem miliárd a stále rastie. Podľa prognóz Organizácie Spojených národov presiahne do roku 2045 hranicu deviatich miliárd.

Prvá miliarda obyvateľov žila na našej planéte až začiatkom 19. storočia. K tomuto číslu ľudstvu výrazne dopomohol rast životnej úrovne v Severnej Amerike a Európe, kde od 18. storočia vďaka zdokonaľovaniu hygieny a vývoju medicíny zaznamenávali pokles výskytu chorôb a epidémií. Hodnoty úmrtnosti vtedy začali padať nadol, nezmenil sa však počet pôrodov. Počet obyvateľov tak rapídne stúpal.

Tento vývoj sa však v druhej polovici 20. storočí na Západe otočil. Do popredia sa dostalo plánované tehotenstvo a vznikol súčasný typ rodiny, ktorého ideálom sú dodnes dve deti. Novonarodených detí začalo ubúdať, čo sa prejavilo v starnutí populácie, ktorú môžeme pozorovať nielen v Európe, ale aj Austrálii a ďalších častiach sveta.

Pohár nepreteká všade rovnako

Inak je to však v krajinách Afriky a Ázie. V mnohých z nich pôrodnosť prudko stúpa už vyše storočia. Podľa štatistík z Worldometers.info je v súčasnosti najľudnatejším štátom Čína. Tá má momentálne viac ako 1,3 miliardy obyvateľov, aj keď ich počet pomaly kulminuje a podľa prognóz by mal začať postupne klesať. Tesne za Čínou sa nachádza India, ktorá má o zhruba 60 miliónov obyvateľov menej. To by sa malo podľa OSN zmeniť v roku 2050, keď India Čínu vystrieda a prvenstvo si udrží až do roku 2300. Počet obyvateľov Ríše stredu by mal postupne padať a koncom storočia sa podľa odhadov prepadne späť pod jednu miliardu.

Profesor demografie Jan Van Bavel z belgickej Leuwenskej univerzity odhaduje, že podiel obyvateľov Ázie bude postupne klesať a čísla budú rásť najmä na africkom kontinente. „V roku 1950 mala Afrika približne 230 miliónov obyvateľov, tvorila 9 percent  svetovej populácie. V roku 2010 už mala viac ako miliardu obyvateľov a tvorila 15 percent svetovej populácie. Podľa OSN rastie naďalej veľkolepou rýchlosťou,” píše vo svojej práci The world population explosion. 

Do roku 2050 by mali na africkom kontinente žiť 2,2 miliardy ľudí a ich počet bude tvoriť takmer štvrtinu svetovej populácie. Na druhej strane sa podiel Európy vyvíja opačným smerom. „Z 22 percent svetovej populácie v roku 1950 ostalo v roku 2010 už len 11 percent. V roku 2050 sa očakáva iba 8 percent,“ podotýka Van Bavel.

Uživí nás planéta?

To, že sa svet zapĺňa ľuďmi, prináša aj otázku: Bude vôbec Zem schopná uživiť nás?

Preľudnením a jeho dôsledkami sa zaoberal už anglický ekonóm Thomas Robert Malthus na konci 18. storočia. Vo svojej práci Esej o populačnom princípe vyjadril obavu, že planéta nedokáže veľké množstvo ľudí uživiť. Tvrdil, že ľudská populácia narastá geometricky, pričom množstvo potravín aritmeticky. Podľa neho raz dôjde k momentu, keď ľudstvo nebude mať dostatok potravy a bude trpieť hladomorom, chorobami a vojnami.

Jeho teória však bola viackrát vyvrátená. Malthus totiž nepočítal s technickým pokrokom či exportom potravín. „Zatiaľ čo sa svetová populácia rozrástla, očakávaná dĺžka života stále rastie, kvalita života sa neustále zlepšuje a HDP v priemere na obyvateľa sa stále zvyšuje,“ píše pre magazín Forbes analytička Lara Hoffmans.

Príliš veľa ľudí či Coca-Coly? 

Napriek optimistickým vyhláseniam, že naša planéta dokáže uživiť 7 miliárd ľudí, však The World Food Programme pripomína, že 795 miliónov ľudí na svete nemá dostatok jedla, aby mohli viesť aktívny a zdravý život.

Podľa Roberta Newmana, docenta Fakulty biológie z Univerzity v Severnej Dakote, nie je problém nedostatok potravín či priveľa ľudí. Chybu vidí v spracovaní zdrojov. Podľa americkej Národnej asociácie pestovateľov kukurice sa 30 percent z americkej produkcie kukurice používa na výrobu biopalív. Ďalších 5 percent sa využíva na výrobu kukuričného sirupu, ktorý sa používa ako sladidlo do jedál rýchleho občerstvenia a sladených nápojov. 

„Nie je to ohromujúce, že radšej povieme, že je na svete príliš veľa ľudí, než to, že je na svete príliš veľa Coca-Coly či cereálií Cheerios?“ komentoval Newman pre denník The Guardian.

Novodobý Malthus

Medzi tých, ktorí pri súčasnom trende planéte nedávajú veľké šance, patrí Paul Ehrlich z kalifornskej Stanfordskej univerzity. Ehrlicha zvyknú prirovnávať k modernému ekvivalentu Malthusa. Jeho bestseller z roku 1968 Populačná bomba hovorí o tom, že Zem má obmedzené kapacity nasýtiť všetkých svojich obyvateľov.  

Ehrlich vzbudil diskusiu o tom, čomu dnes hovoríme „ekologická stopa”, ktorú za sebou zanecháva každý jeden náš spotrebiteľský krok. Hovoriť o ekostope dnes znamená pripomínať aj to, že s rastúcou populáciou budú postupne klesať zdroje. Obeťou snahy uživiť a ekonomicky udržať konzumné nároky obyvateľstva sa stane životné prostredie.

„Ďalšie dve miliardy ľudí budú vytvárať čoraz väčší a väčší tlak na ekosystémy, ktoré dnes zápasia o život. Každý človek dnes musí konzumovať potraviny vypestované na čoraz obmedzenejšej výmere pôdy, používať materiály zo stále chudobnejších rúd. Naďalej potrebujeme viac ropy, takže musíme vŕtať stále hlbšie,” citoval Ehrlicha Guardian.

Toto všetko môže dať planétu do pohybu. Už dnes spúšťajú klimatické zmeny vlny migrácie z krajín globálneho Juhu bez úrodnej pôdy a vody do bohatších krajín Severu. Aj preto experti upozorňujú, že pokiaľ ľudstvo radikálne nezmení svoj konzumný spôsob života, kruh environmentálnych, ekonomických a sociálnych problémov sa ľahko uzavrie.

Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.