Španielska vládna pravica síce porazí v nadchádzajúcich parlamentných voľbách 14. marca opozičných socialistov, stratí však absolútnu väčšinu v parlamente. Aspoň tak to vyplýva zo včerajších prieskumov verejnej mienky. Ľudovci (PP) Mariana Rajoya podľa denníka El Mundo získajú 42 percent hlasov, a tým 168 až 173 poslancov -- kým v súčasnosti disponujú 183 kreslami v parlamente. Socialistov (PSOE) na čele s Josém Luisom Zapaterom podporuje necelých 38 percent (138 až 144 poslancov).
Kritika vojny v Iraku nezabrala
Zapaterovi sa teda vo voľbách nepodarí poraziť ľudovcov kritikou vojny v Iraku. Práve vo februári a v marci minulého roku sa ľudová strana prepadla v prieskumoch jediný raz od roku 1996, keď sa dostala k moci. Vtedy sa Zapatero rozhodol postaviť svoju predvolebnú kampaň na protivojnovom sentimente. Neúspešne. Podľa politických expertov je pre voličov rozhodujúcejšia vojna doma proti ETA v Baskicku. Socialisti sa však dostali do podozrenia, že udržiavajú kontakty so stranou, ktorá paktuje s teroristickou ETA. V Katalánsku je totiž pri moci koalícia socialistov a ľavicových republikánov. Ich šéf Josep Luís Carod Rovira mal viesť s organizáciou ETA tajné rozhovory. Rajoy tak obvinil socialistov z podkopávania protiteroristického paktu a zo zrady Kataláncov a všetkých Španielov.
Tromfom ekonomika
Hlavným volebným tromfom ľudovcov sú dobré ekonomické výsledky krajiny. Súčasná vláda Josého Maríu Aznara sa podľa agentúry ČTK môže pochváliť historickým prebytkom štátneho rozpočtu (koncom februára bol 2,57 miliardy eur). Ekonomický rast je vyšší ako priemer v Európskej únii (v roku 2003 2,4 percenta HDP). Darilo sa im aj v boji proti nezamestnanosti, keď z 23 percent v roku 1995 klesla miera nezamestnanosti na súčasných 11 percent. Polovica nových pracovných miest za minulý rok v rámci celej Európskej únie bola vytvorená práve v Španielsku. Do roku 2010 pritom ľudovci sľubujú voličom plnú zamestnanosť.
"Je nemožné, aby socialisti vyhrali," povedal José Miguel de Elías Hernández zo Sigma Dos, agentúry na prieskum verejnej mienky, pre International Herald Tribune. "V súčasnom svete síce nič nie je nemožné, avšak pravdepodobnosť je veľmi malá," dodal.
Socialisti sa snažia voličov presvedčiť tým, že niektoré ekonomické čísla nie sú relevantné. Mnoho Španielov má podľa nich len dočasné zamestnanie bez nárokov na plné sociálne výhody. Ekonóm Miguel Sebastián označil ľudovcov zodpovedných za bytovú krízu, nízku produktivitu práce a nedostatok investícií do vedy a výskumu.
Španieli sa totiž najviac obávajú straty zamestnania, problém je aj s vysokými cenami nehnuteľností a trápi ich vysoká zadlženosť. Viac než polovica španielskych domácností má problém s rodinným rozpočtom koncom mesiaca, hovorí sa v štúdii agentúry INE. Napriek tomu podľa denníka La Vanguardia takmer polovica Španielov považuje ekonomiku v krajine "za dobrú alebo dokonca veľmi dobrú". "V čom sú ľudovci naozaj dobrí, to je kontrola výdavkov," povedal iný ekonóm veľkej španielskej finančnej inštitúcie.
Krajina však má nepochybne problémy s vysokými cenami bytov, najmä pre mladých ľudí. Tak socialisti, ako aj ľudovci preto hovoria o potrebe regulácie cien v niektorých prípadoch. Podľa socialistov ceny bytov a domov vzrástli päťnásobne oproti platom za posledných osem rokov. Rajoy prisľúbil, že poskytne 900 000 domov za regulované ceny pre tých, ktorí si chcú kúpiť prvý dom či byt. V Španielsku je to však chúlostivá téma. Je totiž krajinou, ktorá má jednu z najvyšších mier vlastníctva nehnuteľností v Európe -- až 84 percent španielskych rodín vlastní rodinný dom, a preto sa im regulácia cien nehnuteľností nepozdáva.
Presun výroby na východ
Víťaza volieb však čaká ťažká práca, a to najmä pokiaľ ide o rozšírenie Európskej únie. Titulky španielskych ekonomických denníkov nedávno ponúkli skľučujúce čítanie: holandská spoločnosť Philips zavrela svoju továreň na výrobu žiaroviek neďaleko Barcelony, kórejský Samsung presunul svoju výrobu z Katalánska do východnej Európy a Číny. Španielsko už nie je miestom lacnej pracovnej sily ani najvýhodnejším miestom na založenie firmy. "Domnievame sa, že čelíme presídľovaciemu procesu, ktorý spôsobí zánik pracovných miest," tvrdí podnikateľská skupina Asset. Agusti Segarra, šéf štátnej organizácie pre investície v Katalánsku CIDEM to však nevidí až tak tragicky. "Presúvanie výrobných prevádzok je prirodzeným procesom a deje sa celý čas. Do krajiny prichádzajú investície, ale iného druhu," povedal. Niektoré spoločnosti totiž podľa neho nehľadajú najnižšie mzdy, ale vyššiu produktivitu práce a technologické kapacity.
A čo imigrácia?
Španielsko je pritom jednou z mála európskych krajín, kde sa v predvolebnej kampani nespomína téma imigrácie. Španielsko -- tradične krajina emigrantov -- sa až v posledných niekoľkých rokoch stalo cieľom imigrantov vo veľkých počtoch. Podľa šéfky oddelenia pre imigráciu Únie zamestnancov Any Marie Corralovej, čierna ekonomika predstavuje 20 percent HDP, čím sa krajina stáva atraktívnou pre nelegálnych migrantov. Jedinou stranou, ktorá otvorila túto otázku, je Národná demokratická strana, ktorá má styky s francúzskym Národným frontom Jeana-Mariu Le Pena. Do kampane išla s plagátmi: "Imigrácia? Zastavte inváziu." Národní demokrati chcú deportovať nielen ilegálnych imigrantov, ale aj legálnych, ktorí nemajú prácu.