Vojna v Iraku rozpútala aj debatu o funkčnosti OSN. Predseda Valného zhromaždenia OSN Jan Kavan v rozhovore pre ruský denník Izvestija reaguje na najnovší vývoj.
Zloženie Bezpečnostnej rady OSN odráža povojnovú situáciu, ktorá má len málo spoločného so súčasnými reáliami. Japonsko a India sú mocné krajiny a nie sú členmi grémia. Nie je to nedostatok?
-- Rozhodne. Štruktúra rady odráža politickú situáciu po roku 1945, nie stav z roku 2003. Už desať rokov je aktívna pracovná skupina, ktorá sa snaží reformovať činnosť BR OSN. Zatiaľ bez výsledkov. V súčasnosti som formálne predsedom tejto skupiny. Treba podotknúť, že tento proces nie je jednoduchý, na základné princípy činnosti BR OSN existujú veľmi rôzne názory.
Akými cestami sa dá konsenzus dosiahnuť?
-- Nie je to vina BR OSN, že sa krajiny nevedia dohodnúť, problém je v politických reáliách. Možno súčasná iracká kríza, ktorá upriamila pozornosť na BR OSN, a tiež neschopnosť členov rady dosiahnuť dohodu a vplývať na rozvoj udalostí pomôžu pri hľadaní konsenzu.
To, ako sa rozvíjajú udalosti vo svete, nielen okolo Iraku, ale aj v súvislosti s inými otázkami, dokazuje, že systém medzinárodných dohôd, ktorý vznikol po vojne, prakticky nefunguje. Neznamená to, že svet sa postupne odvracia od tohto systému k systému rovnováhy síl a záujmov?
-- Nemyslím si to. Domnievam sa, že systém medzinárodných dohôd funguje. Neadekvátna štruktúra Bezpečnostnej rady nie je odrazom medzinárodných dohôd, ale odrazom politických reálií povojnového sveta a moci, ktorú mali víťazi druhej svetovej vojny. Preto stálymi členmi nie sú porazené krajiny ako Japonsko a Nemecko. Bez ohľadu na to, že ich ekonomická sila, politický vplyv atď. sú dostatočným dôvodom na plnoprávnu účasť týchto krajín pri rozhodovacom procese v rade. Ale netreba zabúdať, že dôsledky globálnych kríz, napríklad vojen, pociťujeme dlhý čas pred tým, ako sa udejú zmeny, ktoré zodpovedajú novým politickým reáliám. Keby sme prešli na systém rovnováhy síl a záujmov, skĺzneme do akejsi právnej džungle.
Povedali ste, že BR OSN potrebuje reformu. Nakoľko Charta OSN zodpovedá dnešným reáliám?
-- Samozrejme, že sa ako predseda Valného zhromaždenia OSN riadim Chartou OSN. Vznikla v roku 1945 a nezaškodila by jej aktualizácia niektorých otázok. Základné princípy tak ako v minulosti nestratili svoju funkciu a sú platné. Medzinárodné právo sa tiež rozvíja a domnievam sa, že činnosť organizácií ako OSN na rozvoj práva vplýva pozitívne.
Rôzne krajiny sveta sa rôzne správajú k medzinárodným dohodám...
-- Niektoré krajiny nechcú ratifikovať medzinárodné dohody, nechcú podporiť medzinárodné súdy a tribunály, nechcú sa zúčastniť na medzinárodných konvenciách, v ktorých sa hovorí o mučení, životnom prostredí atď. To je tiež politická realita, s ktorou sa treba počítať. Ale to neznamená, že sú tieto konvencie alebo medzinárodné tribunály neadekvátne alebo zastarané. Naopak, domnievam sa, že vo svete, ktorý sa čoraz viac globalizuje, budú hrať medzinárodné organizácie čoraz dôležitejšiu úlohu. Som presvedčený, že najmocnejšie krajiny pochopia, že ani jedna krajina, ani najsilnejšia, sa nemôže nadlho dištancovať od týchto organizácií a ostať v izolácii.
Napriek tomu nemožno porovnávať moc USA, najsilnejšieho donora OSN, napríklad s Guineou, ktorá je teraz tiež členom BR OSN. Nakoľko je v tomto prípade reálna realizácia princípov demokracie?
-- Áno, je to tak. Ale BR nie je demokratický orgán. Demokratický orgán je VZ OSN, kde má jeden hlas Tuvalu aj USA. Bezpečnostná rada potrebuje reformu, ktorá bude brať ohľad na potrebu demokratickej reprezentácie krajín v BR, ktorá bude vychádzať aj z toho, že pri vytvorení OSN bolo jej členmi 51 krajín, dnes ich je 191. V BR OSN by mali byť predstavitelia kontinentov, všetkých vplyvných regiónov a štátov.
Treba si však uvedomiť, že ani reformovaná BR OSN nebude príkladom demokracie. Bude však viac demokratická ako tá teraz. V novej reformovanom rade budú odrazené súčasné politické reálie.