Kryssie Bellová prvú vlnu nenávistných útokov zažila krátko po vyhlásení výsledkov júnového referenda o vystúpení Británie z EÚ. Bellová má poľské korene, narodila sa však už v Británii a v londýnskej štvrti Hammersmith žije vyše štyridsať rokov. Dnes tu vedie Poľské kultúrne centrum, na ktoré tri dni po referende niekto nasprejoval nenávistný odkaz, ktorý prisťahovalcov vyzýval na návrat do vlasti.
Hammersmith je jedným z hlavných centier poľských imigrantov v krajine. Celkom v Británii podľa odhadov žije asi 850 tisíc Poliakov, pripomína server BBC. Nenávistné prejavy ich prekvapili.
"Bola som z toho v šoku. Priala som si, aby sme sa zase mohli vrátiť do čias pred referendom," povedala Bellová reportérom servera Politico. Že sťažnosti na nenávistné útoky nie sú len výmyslom vystrašených prisťahovalcov, dokladá policajná štatistika. Londýnska polícia vychádzala po referende týždenne v priemere k 64 udalostiam spojeným s útokmi na prisťahovalcov. Len pre porovnanie - od mája 2015 do mája 2016 zaznamenala celkom iba 40 podobných prípadov.
Bellová pripomína, že dejiskom útokov nie sú len prisťahovalecké štvrti v Londýne. Jedna jej známa z Nottinghamu sa jej posťažovala, že sa stala terčom urážok kvôli tomu, že na verejnosti hovorila poľsky. "Kedy už prestanete hovoriť touto rečou, vráťte sa domov," vypočula si údajne.
Poľské priezvisko ako stigma
Zmenu nálady v spoločnosti potvrdzuje aj Anna, ktorá pochádza z poľsko-anglickej rodiny a v Británii žije už mnoho desaťročí. "Vracia nám to spomienky na päťdesiat rokov staré udalosti. Ak ste vtedy nemali anglické priezvisko, ľudia sa vás pýtali, prečo tu vôbec ste," vysvetľuje. Svoje priezvisko reportérom neoznámila práve preto, že je poľské a bojí sa negatívnej reakcie svojho okolia.
"Odíďte z EÚ. Koniec poľskej hávede" stojí na jednom z nenávistných letákov:
these cards have actually been put through letter boxes of Polish families in Huntingdon today. I could weep pic.twitter.com/P3maK1Vasf
— fencelt (@howgilb) 25. júna 2016
Väčšina Poliakov žijúcich vo Veľkej Británii je odhodlaná nenávistné útoky prestáť. Dúfajú, že vyhrotená nálada v nasledujúcich mesiacoch opadne. Na mnohých miestach im s tým pomáhajú aj rodení Briti. Na recepcii v Poľskom kultúrnom centre v Hammersmithe sa vŕšia povzbudzujúce odkazy a kvety. Mnoho ľudí sa sem chodí osobne ospravedlniť za správanie svojich spoluobčanov.
Hanna Growler-Tourmacheová, ktorá tu pracuje v malom neziskovom kníhkupectve, má pre Poliakov pochopenie - sama má nemeckej korene. "Šikanu si nezaslúžia. Sú to presní a tvrdo pracujúci ľudia. Poliaci tu podľa mňa majú dobrú reputáciu," myslí si Growler-Tourmacheová.
Jedna z ďalších dobrovoľníčok Pat Downesová tvrdí, že má život v multikultúrnej štvrti rada. Na jej rozprávaní je dobre viditeľné, ako výsledky referenda dokážu rozhádať celé rodiny. Jej rodičia totiž hlasovali za vystúpenie Británie z EÚ v nádeji, že "ich vlasť opäť prevezme kontrolu," vysvetľuje Downesová s odkazom na jeden z hlavných sloganov kampane za brexit. Teraz má podľa svojich slov strach rodičov navštíviť. Bojí sa hádok a odcudzenia.
Poliaci aj vďaka podpore miestnych berú nenávistné prejavy len ako činy jednotlivcov. Oveľa väčším strašiakom sú pre nich politické následky referenda. Boja sa totiž, že by mohli byť z kráľovstva vyhostení. A to aj napriek tomu, že väčšina politikov im prisľúbila pomoc. Prípadné nové podmienky pre udeľovanie pracovného povolenia by sa ich nemali týkať. Favoritka na premiérsky post Theresa Mayová však spomenula, že všetko bude predmetom rokovania. Poliaci, pre ktorých sa Británia stala druhým domovom, tak stále žijú v neistote.
"Už sme si zvykli tu žiť," tvrdí Michał Bis, ktorý sa do Británie presťahoval so svojou manželkou Kasiou v roku 2011. Obaja majú stabilnú prácu. Na svoj londýnsky dom si dokonca mohli vziať hypotéku. Brexit ich zanechal v šoku. Michał sa snaží tváriť sebaisto, Kasia však má obavy. Poľská ekonomika síce v posledných rokoch rastie, vidiecke oblasti, odkiaľ obaja pochádzajú, však zostávajú bokom záujmu investorov.
Poliaci cez palubu?
Obavy má tiež 37-ročná Karolina Kualová, ktorá pracuje ako asistentka v jednom poľskom obchode na severe Londýna. "Všetci žijeme v strachu, pretože nevieme, čo bude ďalej. Mám dve deti, ktoré tu chodia do školy. Platím dane. Nemôžu ma jednoducho hodiť cez palubu," vysvetľuje.
Niektorí sa k celej situácii stavajú statočne a zvažujú všetky možnosti. Rafal Rozycki odcestoval do Británie so svojou priateľkou Katarzynou z Lodže v roku 2004. Obaja nemohli vo svojej vlasti zohnať prácu. Rafal teraz v Británii pracuje v jednej leteckej spoločnosti. "Čakám, čo sa bude diať. Nemám strach v tom zmysle, že by som sa bál vyhostenia. Chápem ale, že sa ma môže v nasledujúcich rokoch dotknúť. Chcem preto skúsiť požiadať o britský pas," tvrdí Rafal. Získanie britského pasu je pritom podľa skúseností prisťahovalcov veľmi ťažké.
Strach mnohých Poliakov z vyhostenia je pritom podľa serveru Financial Times oprávnený. Až 81 percent súčasných pracovníkov z krajín EÚ by totiž neprešlo procesom udelenie pracovného povolenia, aký je aktuálne bežný pre žiadateľov z krajín mimo EÚ. Jedinou nádejou sú tak sľuby politikov, že prisťahovalcov z krajín únie sa prípadné nové nariadenia nebudú týkať.
Otázkou však zostáva, čo by si Británia bez pracovníkov zo zahraničia počala. Väčšinu "podradnejšej" práce totiž v Británii vykonávajú práve prisťahovalci. Najmä hotely a reštaurácie by prípadným vyhostením cudzincov veľmi utrpeli. Briti sa totiž na tieto miesta príliš nehrnú.