Čína prestala byť výrobňou lacnej masovej produkcie a v niektorých technických oblastiach už predháňa Západ, hovorí v rozhovore pre MF DNES český manažér v Šanghaji Jan Pleyer. Ekonomický šprint je ale podľa neho vykúpený stratou "samej seba". Ľudia v mestách sú posadnutí konzumom, mať druhého potomka je pre nich príliš drahý špás.
Už piaty rok žije Pleyer vo viac než stočlennej komunite Čechov v Šanghaji. Šéf čínskej filiálky nemeckej firmy Nidec GPM Automotive začínal kariéru v Japonsku a už vtedy mu Ázia učarovala. "Necítite tam západný familiárny prístup k životu, v Ázii má váhu tvrdá práca, tvrdý biznis. K tomu mám sympatie," hovorí.
Ako sa líši život v kapitalistickom Japonsku a socialistickej Číne?
Oboje má chuť Ázie, oboje je úplne odlišné od západného spôsobu života. Majú určité paralely - v kultúre, náboženstve, rodinnom živote, ale sú to dva odlišné svety. Hlavne v obchode, v životnom štýle i v myslení. Japonci majú rešpekt k prírode, k okoliu. V Jokohame, kde som začínal, bol poriadok, ľudia si tam však vždy našli čas na to posedieť alebo si čítať. Nežili konzumne ani hekticky.
A Čína?
Čína bohužiaľ stratila niekedy za kultúrnej revolúcie samu seba. Obrovský konzum, nekonečná honba za peniazmi, za spotrebou, míňaním. Skôr pre Číňanov znamenala strašne veľa rodina, príroda. To už neplatí. V priemyselných veľkomestách a ešte viac v menších mestách je dnes bohatstvo modla.
Je známe, že sa Čína prudko mení. Pocítil ste to za päť rokov pobytu?
Turbulentný vývoj vidíte denne. Sledujem z okna, ako kúsok od nášho bytu rastú domy tempom poschodie za týždeň. Mesto sa bleskovo pretvára, rovnako tak ľudia. Číňania, ktorí predtým mali radi len svoju kuchyňu, dnes bežne chodia do kaviarní, na západné jedlo do reštaurácií, zaujímajú sa o nové veci. Trebárs znečistenie bolo ešte pred piatimi rokmi tabu. Dnes každý v telefóne používa viac aplikácií týkajúcich sa znečistenia než aplikácií na počasie.
Životné prostredie sa zlepšuje?
Smog trápi celé priemyselné pobrežie, je to najhorší aspekt tamojšieho života. Vody sú na tom ešte horšie. Prv bola na smog najhoršia oblasť Pekingu, ale v posledných rokoch vláda cielene odsúva najväčších znečisťovateľov na západ. Ovzdušie v Pekingu sa trochu zlepšilo. Tiež keď sa robia medzinárodné zasadnutia alebo keď bola olympiáda, dva týždne predtým sa priemysel obmedzí - a máte modrú oblohu. Dnes je na smog horšia oblasť Urumči. Vláda jednoducho obetovala inú časť Číny. Sú síce schopní vyregulovať všetko, ale hospodársky rast je stále na prvom mieste.
Ako Číňania vnímajú ničenie prírody a vlastných tradícií kvôli rastu?
Ich drajv, chuť rásť a stať sa svetovou veľmocou sú obrovské. Keď sa bavím s kolegami v práci, je vidieť, ako ich tešia správy o rozmachu krajiny, o zahraničných investíciách. Oni to pociťujú na vlastnom živote, začínajú cestovať, sú pyšní, že to strana dotiahla tak ďaleko.
Ako dlho bude platiť, že v Európe sa robí sofistikovanejšie výroba s vyššou pridanou hodnotou, zatiaľ čo v Číne lacná masová produkcia?
Mám obavu, že už dnes je to ilúzia. Čína nemá len "low-cost production", väčšina jej výroby je na vysokej úrovni. Technológie sú tam dostupné, použiteľné, rýchlo sa vyvíjajú. Keby sme my pokračovali v technologickom vývoji doterajším tempom, za desať rokov budeme doháňať Čínu. V elektroautách, v aplikáciách, v niektorých oblastiach techniky už začínajú mať navrch.
Príde doba, kedy napríklad najväčšími konkurentmi Volkswagenu a Škody budú čínske automobilky?
Iste. Ale nebude to automobil, ako ho poznáme dnes, ale elektromobil. Zrovna tak má Čína šancu stať sa svetovým lídrom v aplikáciách.
Čína bola po tisícročia veľmi izolovaná od zvyšku sveta, vystačila si sama. To prestáva platiť?
Nemyslím, že došlo k väčšiemu kultúrnemu posunu. Ale je tu určitá zvedavosť a potom ekonomický aspekt. Majú možnosť, a tak cestujú, často za luxusom. Nie že by zrazu chceli vnímať cudzie kultúry a diskutovať o odlišnostiach. Skôr si cestovanie môžu dovoliť. Chcú si nakupovať, niečo luxusného priviezť domov. To vidíte aj vo väčšine letovísk na juhu Číny. Turisti celý deň hrajú na izbe mahjong alebo oddychujú. Potom si nakúpia, večer pekne sa navečerajú a popijú. To je všetko.
Český manažér Jan Pleyer pôsobí v Číne od roku 2012.
Majú Číňania imperiálne ambície, chuť ovládnuť svet?
Ja sa nebojím, že by silnel ich geopolitický vplyv. Expanzia má silný ekonomický motor. Oni sa snažia vyvážiť spotrebu, investovať v iných krajinách a rozložiť riziká. Nemyslím, že by nás chceli zásadne politicky ovplyvňovať.
Je Čína socialistická krajina, ako ju si pamätáme z čias normalizácie? Alebo trhová ekonomika? Alebo niečo iné?
Jednoznačne socialistická krajina. Je tam totalitný komunizmus, dlhodobé centrálne plánovanie, názorové odlišnosti sa nepripúšťajú. Ale je to otvorená krajina. Socializmus prešiel procesom "opening + reforming", otvoril sa pre zahraničný obchod a nabudenie ekonomickej činnosti. Politicky sa to nijako neposúva. Naopak, v posledných rokoch dochádza skôr k zhutneniu režimu. Robia sa zásadné kroky na obmedzenie internetu, zosilňuje sa tlak polície na dodržiavanie pravidiel, na vydávanie rôznych rozhodnutí.
Nebude to brzda pre biznis?
Nedomnievam sa, že sa z toho stane brzda. Už pri vyhlásení "opening + reforming" boli jasne vytýčené dlhodobé ciele a Číňania sa ich držia. Chcú trhovú ekonomiku. Ale nechávajú si prostriedky na jej riadenie v rukách - ovplyvňovanie menového kurzu a tak ďalej. Kontrolu nepustia. Preferované oblasti ako technológia, vývoj elektromobilov alebo softvéru majú veľkú podporu.
Do Česka expandujú čínske firmy, ktoré sú oficiálne súkromné - ako skupina CEFC. Sú naozaj súkromné?
Čítal som české články, ktoré vyjadrujú obavu, že za súkromnými firmami vstupujúcimi na náš trh môže byť štát. To svedčí o neznalosti. Samozrejme že za tými firmami štát vždy nejako stojí.
Lepšie je plánovať na dlhší čas
U nás na sklonku socializmu vládli komunisti staršej generácie, s malým rozhľadom, nedostatočným vzdelaním. Ani ekonomiku neriadili najlepší ekonómovia tej doby. Ako to vyzerá v Číne?
Mal som pár možností stretnúť sa s ľuďmi z čínskej komunistickej strany, s predstaviteľmi regiónov. Prekvapilo ma, ako vzdelaní, scestovaní ľudia to sú. Často absolvovali školenie v Nemecku. Majú jasný ekonomický názor.
Je však komunistami centrálne riadený systém dlhodobo udržateľný?
Ja som zástancom otvorenej trhovej ekonomiky, Západu, slobody, individualizmu, veľkým odporcom socializmu. Ale rovnako tak ako vo firme, ak máte jasnú dlhodobú víziu, je lepšie plánovať na dlhší čas. Náš handicap je, že politické cykly trvajú dva tri roky. To je málo. V Číne je plánovací horizont nastavený na päťročnice, vízie na dvadsať rokov. Majú dlhodobý plán a držia riadenie pevne v rukách. Jasne, nafukujú sa tam bubliny - na realitnom trhu, v investíciách. Ale je to udržateľné.
Riešila by teda podľa vás problém európskeho tápania a neistoty nejaká forma diktatúry?
Dúfam, že nie. Ale je fakt, že nedokážeme dôjsť v ničom ku konsenzu. Nevieme identifikovať spoločný záujem. Akcentujeme skôr odlišnosti. Verím, že sa nakoniec dokážeme zhodnúť na tom, čo chceme. Ale bez zomknutia sa do väčšieho celku pod tvrdšou rukou, s určitým obmedzením demokracie, si to vlastne neviem v praxi predstaviť.
Ale aj čínska ekonomika má riziká. Rastie na dlh.
Najväčší problém, ktorý tam vnímam, je realitný trh, investovanie. Ak by došlo k prepadu, prasknutiu bubliny, zásadne by to ovplyvnilo dianie v Číne aj v celej svetovej ekonomike. V Číne nemajú bohatnúci ľudia do čoho investovať. Ich najväčšie bohatstvo pochádza z realít, nie z procesov, kde sa tvorí pridaná hodnota. To je slabina. Nadhodnotená burza spadla, aj realitný trh je nadhodnotený a vláda ho umelo udržuje vysoko. Má to však v rukách. Všetko patrí ľudu, aj nehnuteľnosti alebo pôda. A tak vláda môže prijímať rozhodnutia, aby zabránila prudkému pádu trhu.
Čo demografický vývoj a starnutie populácie - v tom riziko nie je?
Rast populácie ustal. Aj keď došlo k zrušeniu politiky jedného dieťaťa, nikto z mojich kolegov a známych už druhé dieťa nechce. Hovoria, že je to veľmi drahé. Potrebujú komfort. Takže prudký rast počtu obyvateľov nehrozí, v tom problém nebude. A starnutie populácie? V Číne vždy bola tradícia, že sa o rodičov postarajú deti. Dnes dorastá druhá generácia jedináčikov, ľudia s vysokým očakávaním, s veľkými nárokmi na komfort, na zabezpečenie bytu, auta ... Ale vedomie, že sa o rodičov musia postarať rodina, pretrváva.
Veríte makroekonomickým číslam, ktoré vláda zverejňuje?
Čísla a oficiálne dáta sú rovnakým nástrojom ako ostatné ekonomické nástroje. Ja by som bol s číslami veľmi opatrný, môžu byť nadhodnotené alebo podhodnotené.
Do kedy teda bude pre Čínu platiť, že na financovanie rastu "zdroje sú"?
Štátne investície musia poklesnúť, ich podiel na raste je stále príliš vysoký. Dôsledkom sú známe javy ako prázdne mestá, prázdne fabriky, všade skvelá infraštruktúra. To, čo robia s rýchlovlakmi, je z nášho pohľadu zázrak. Vláda teraz veľa podporuje technológie, investície do know-how. Cítite tlak na nahradenie doterajších motorov rastu novými, sofistikovanejšími. A ekonomika má robustný základ. Aj malé závody sú dobre vybavené, sú tam inovatívni ľudia. Otázka je, či sa im podarí tempo rastu držať.
Ako sa pozeráte na aktivity českých politikov v Číne? Nepodlizujú sa príliš, ako sú tu často kritizovaní?
Vnímam to ako veľkú snahu diplomacie a politických špičiek o napravenie vzťahu s Čínou.
Je potrebné niečo naprávať? Majú Číňania pocit, že im Európa krivdí, keď kritizuje ich prístup k ľudským právam a slobodám?
Z rozhovorov s čínskymi kolegami by som povedal, že áno. Že ten pocit majú a našu kritiku vnímajú negatívne. Navyše bol český postoj k Číne nejednotný a naše hlasy nejasné. Z ich pohľadu dochádzalo ku kritike čínskej reality bez znalosti ich skutočných plánov. To sa zmenilo.