Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
12.07.2016, 00:00

Únia dnes potrebuje pád Junckera

Šéf Európskej komisie dal Británii obratom najavo, že ju chce za výsledok referenda potrestať.

Jean-Claude Juncker
Zdroj: Reuters

Keď sa na sklonku svojej slávy Rímska ríša rozhodla opustiť Britániu, rímsky brexit bol jedným z prvých momentov, ktoré predurčili pád impéria. Iste, historické paralely nie sú samonosným proroctvom a britské referendum dnes nemusí byť pre úniu osudom.

Napriek tomu brexit osudové otázky nastolil. Čo sa bude diať s úniou, ktorá sa doteraz len rozširovala, keď ju prvýkrát niekto opustí? Mal pravdu Jacques Delors, ktorý úniu prirovnal k bicyklu, ktorý nemôže zastaviť svoj pohyb vpred, inak spadne? Azda prvý raz cítiť v našej novodobej ríši bezradnosť v základných predpokladoch a neistote, ako ďalej. „Stojíme na rázcestí asi desiatich možných scenárov,“ zhrnul situáciu pre HN predseda zahraničného výboru parlamentu František Šebej. „Niektoré z nich sú divoko negatívne, iné sú upokojujúcejšie, ale žiaden nie je dobrý.“

Hrozba dezintegráciou
Aké pohyby teda môžeme očakávať? Európske elity dnes špekulujú nad dvomi hlavnými možnosťami: „Jedným variantom je, že Európska komisia a niektoré menšie členské štáty ako Belgicko a Luxembursko sa pokúsia brexit využiť na hlbšiu integráciu – napríklad aj v oblasti sociálnej politiky, harmonizácii daní či zavedení minimálnej mzdy,“ analyzuje riaditeľ českého think-tanku Evropské hodnoty Radko Hokovský. „Medzi politickými elitami zakladajúcich starých členov, osobitne Nemecka, Talianska, Francúzska a krajín Beneluxu, je stále pomerne silná tendencia vytvárať ešte tesnejšiu úniu smerujúcu k federalizácii,“ dopĺňa ho poslanec Mosta a niekdajší kritik Lisabonskej zmluvy František Šebej. „Ale v tom, čo načrtávajú, akoby nepočítali s krajinami periférie, napríklad s nami a celou postkomunistickou Európou. Akoby sme neboli súčasťou scenára.“

Táto cesta však nemá v Európe veľkú podporu, prím hrá skôr postoj chladne racionálnej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, podľa ktorej je dnes dôležitejšia iná misia: udržať Európu pohromade. „Postarať sa o to, aby ďalšie štáty so silnými euroskeptickými skupinami brexit nevyužili. To je dnes dominantný názor,“ zhrňuje Hokovský. Vzhľadom na relatívne vysokú nedôveru v európske inštitúcie to však nepôjde bez spomalenia toho, čo sa v eurospeaku nazýva „integrácia“. Únia potrebuje reformu, znie zovšadiaľ. Lenže – čo to znamená?

To dnes nik nevie presne navrhnúť ani konkrétne pomenovať. Isté je len to, že menej preferovaná je cesta otvorenia základných zmlúv a zmeny rozhodovacích procesov v únii (ktorú na Slovensku preferujú skôr spodné prúdy našej politickej scény, momentálne však so zastúpením v parlamente). „Touto cestou väčšina štátov ísť nechce. Je to príliš riskantné. Panuje presvedčenie, že by to k ničomu neviedlo, respektíve len k ďalším sporom – je totiž veľmi málo vecí, na ktorých sa všetci zhodnú,“ vraví Hokovský. Preferujú sa teda skôr zmeny, ktoré by sa udiali v rámci existujúcich zmlúv. „Ale aké zmeny by to mali byť, aby boli dostatočne hmatateľné na uspokojenie euroskeptikov?“ zamýšľa sa Hokovský.

Jediný cieľ: dôvera
Všetko je dnes namierené k jedinému cieľu: vrátiť dôveru ľudí v úniu. „Reálne sa dá predpokladať, že v rôznych štátoch – vrátane Českej republiky – sa otvorí debata o vypísaní referenda. Vlády v Európe sa snažia ukázať, že hľadajú nejakú konštruktívnu reformu únie. Zatiaľ však nik nemá recept.“ Hokovského skepsu potvrdzuje aj Šebej: „Britské referendum naštartovalo snahy, ktoré sa nebudú dať zastaviť, napríklad opakovať ho aj v iných krajinách. Môže sa to podariť. Odstredivých síl je strašne veľa.“

Náhle získaná odvaha pre ústup – ktorý sa dodnes považoval za nemožný, preto sa brexit nazýva Pandorinou skrinkou – sa nemusí týkať len únie, ale aj eurozóny. Napríklad Taliansko má obrovský štátny dlh a možno mu nepomôže iná medicína ako rozviazanie z kazajky eura. Lenže EÚ pred finančnými trhmi dlhodobo živila ilúziu, že z menovej únie sa nedá vystúpiť. Na tejto premise stojí a padá podpora trhov pre krajiny, ktorým by príčetný človek nepožičal ani deravý groš. Exit veľkej krajiny z eurozóny by mohol byť pre úniu ešte väčší problém ako odchod krajiny, ktorá platí librou. Taliansko má pritom dlhodobú tradíciu nestabilnej politickej scény a inak na tom nie je ani súčasná vláda Matea Renziho, ktorému dýcha na chrbát euroskepticko-krikľúnska strana komika Pepe Grila.

Zhoda našich politikov
Čo si však myslia politici na národnej úrovni, konkrétne u nás? Slovami po

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.