Keď sa na sklonku svojej slávy Rímska ríša rozhodla opustiť Britániu, rímsky brexit bol jedným z prvých momentov, ktoré predurčili pád impéria. Iste, historické paralely nie sú samonosným proroctvom a britské referendum dnes nemusí byť pre úniu osudom.

Napriek tomu brexit osudové otázky nastolil. Čo sa bude diať s úniou, ktorá sa doteraz len rozširovala, keď ju prvýkrát niekto opustí? Mal pravdu Jacques Delors, ktorý úniu prirovnal k bicyklu, ktorý nemôže zastaviť svoj pohyb vpred, inak spadne? Azda prvý raz cítiť v našej novodobej ríši bezradnosť v základných predpokladoch a neistote, ako ďalej. „Stojíme na rázcestí asi desiatich možných scenárov,“ zhrnul situáciu pre HN predseda zahraničného výboru parlamentu František Šebej. „Niektoré z nich sú divoko negatívne, iné sú upokojujúcejšie, ale žiaden nie je dobrý.“

Hrozba dezintegráciou
Aké pohyby teda môžeme očakávať? Európske elity dnes špekulujú nad dvomi hlavnými možnosťami: „Jedným variantom je, že Európska komisia a niektoré menšie členské štáty ako Belgicko a Luxembursko sa pokúsia brexit využiť na hlbšiu integráciu – napríklad aj v oblasti sociálnej politiky, harmonizácii daní či zavedení minimálnej mzdy,“ analyzuje riaditeľ českého think-tanku Evropské hodnoty Radko Hokovský. „Medzi politickými elitami zakladajúcich starých členov, osobitne Nemecka, Talianska, Francúzska a krajín Beneluxu, je stále pomerne silná tendencia vytvárať ešte tesnejšiu úniu smerujúcu k federalizácii,“ dopĺňa ho poslanec Mosta a niekdajší kritik Lisabonskej zmluvy František Šebej. „Ale v tom, čo načrtávajú, akoby nepočítali s krajinami periférie, napríklad s nami a celou postkomunistickou Európou. Akoby sme neboli súčasťou scenára.“

Táto cesta však nemá v Európe veľkú podporu, prím hrá skôr postoj chladne racionálnej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, podľa ktorej je dnes dôležitejšia iná misia: udržať Európu pohromade. „Postarať sa o to, aby ďalšie štáty so silnými euroskeptickými skupinami brexit nevyu...