Nehovoriac o odpore zo strany občanov v týchto krajinách.
V španielskych parlamentných voľbách zvíťazili socialisti a dezignovaný premiér José Luis Rodríguez Zapatero už stihol vyhlásiť, že ani s prítomnosťou 1 300 Španielov vo vojnou zničenom Iraku to nebude jednoznačné. Americký prezident tak prichádza o jedného z kľúčových spojencov na medzinárodnej politickej scéne.
Situácia síce zatiaľ nie je taká kritická a až blízka budúcnosť ukáže trvácnosť Američanmi vedeného spojenectva. Najbližší priateľ Spojených štátov v Európe je Veľká Británia a Bush sa na neochvejnú podporu premiéra Tonyho Blaira môže spoľahnúť. Navyše, ani jedna z významných opozičných strán nevolá po stiahnutí 11 000 britských vojakov, ktorí tvoria druhý najväčší kontingent v krajine. Taliansky premiér Silvio Berlusconi označil plánované demonštrácie proti intervencii v Iraku za "absurdné" a prisľúbil, že ich vojaci v krajine zostanú. Podobne sa zachovali aj Holanďania, ktorí do Iraku vyslali 1 100 vojakov. "Nemôžeme nechať krajinu ako Irak napospas osudu. Nemôžete im kvôli teroru zrazu povedať nie," povedal vo vysielaní holandskej televízie premiér Jan Peter Balkenende. Argumentovať môžu aj podporou krajín, ktoré prispeli skôr symbolicky, napríklad Slovensko alebo Česká republika, ale teroristické útoky z 11. marca neodradia ani ďalšieho blízkeho spojenca USA z "novej Európy" - Bulharsko. Sofia v pondelok vyhlásila, že svoju jednotku okolo 500 vojakov stiahnuť neplánuje.

Opora v Poľsku
Oči Washingtonu sa však po Španielsku najviac upierajú na čierneho koňa Spojených štátov na kontinentálnej Európe - Poľsko. Varšava sa zdá byť od začiatku vojny proti medzinárodnému terorizmu, operácie v Afganistane a vojne v Iraku, najbližším spojencom Ameriky, hneď po Londýne. Poľsko vyslalo okolo 2 400 vojakov a veľvyslanec pri NATO Jerzy M. Nowak bol po španielskom oznámení jeden z prvých, ktorý v mene varšavskej vlády Američanov ubezpečil o poľskej lojálnosti. "Naša pozícia je, že každý by mal v krajine zostať, kým sa situácia nestabilizuje," dodal neskôr hovorca rezortu diplomacie Boguslaw Majewski.
Bushovej administratíve však nehrá do karát avizované rozhodnutie poľskej vlády deň pred tragickým 11. marcom. Varšava by totiž chcela tento rok znížiť počet svojich vojakov, keďže ich jednotky cvičia tisícky Iračanov do ich vlastnej armády a polície. "Chceli by sme znížiť počty našich vojakov, aby ich tam budúci rok bolo už menej," vyhlásil štátny tajomník ministerstva obrany Janusz Zemke, ktorého krajina spravuje zónu s 9 000 koaličnými vojakmi. Poľský prezident Aleksander Kwašniewski zároveň v rozhovore pre denník Gazeta Wyborcza povedal, že je vylúčené, aby Poliaci z vlastných zdrojov nahradili španielskych vojakov. Vodca radikálnej katolíckej strany Ligy poľských rodín, Roman Giertych, dokonca požaduje o zotrvaní poľských jednotiek v Iraku vypísať referendum.

Varšava možným terčom
Poľsko-americké priateľstvo oslabil aj fakt, že Poľsko môže byť ďalším terčom islamských teroristov. Najnovšie o tom hovoril dokument údajne napísaný popredným predstaviteľom Al-Kajdy, ktorý sa v noci na včera podarilo získať americkej televízii CNN. Podľa neho sa teroristi pokúsia "po Španielsku útokmi destabilizovať vlády v Poľsku a Británii". "Prisvojujeme si právo na odvetný úder vo vhodnej chvíli a mieste proti všetkým štátom, ktoré sa zúčastňujú na tejto nespravodlivej vojne v Iraku, obzvlášť však v Británii, Španielsku, Austrálii, Poľsku, Japonsku a Taliansku," povedal vodca Al-Kajdy Usáma bin Ládin ešte v októbri. Aj keď minister vnútra Józef Oleksy sa rozhodol tieto správy zahrať do autu vyhlásením, že "neexistujú žiadne dôveryhodné signály, ktoré by naznačovali bezprostrednú hrozbu teroristického útoku", opačný názor majú tajné služby. "Sme spojencom Spojených štátov a sme politicky aj vojensky prítomní v Perzskom zálive... Musíme vziať do úvahy, že nie sme iba hypotetickým terčom, ale zrejme aj reálnym," povedal šéf poľskej tajnej služby Zbigniew Siemiatkowski pre rozhlasovú stanicu Zet. Vláda už vyhlásila stav zvýšenej bdelosti, posilnila bezpečnostné opatrenia na hraniciach, letiskách, železničných staniciach, dopravných uzloch a prístavoch.

Destabilizujú aj USA?
Al-Kajdá, ako sa zdá, sa najnovšími útokmi snaží meniť aj politický status quo. V najnovšom dokumente islamistov sa síce hovorí najmä o španielskych vojakoch v Iraku, no ich cieľ bol jasný. "Ak tam španielske jednotky zostanú aj po plánovaných úderoch, zaručí to víťazstvo socialistov a tí urobia zo stiahnutia jednotiek svoju agendu," hovorí sa v dokumente. No španielsky efekt sa nemusí prejaviť iba víťazstvom socialistov, ale aj už v spomínanom Poľsku a vojna proti medzinárodnému terorizmu či operácia v Iraku je už dlhšie v predvolebnej agende v Spojených štátoch.
"V Spojených štátoch v čase krízy, aj tá, ktorá sa môže ukázať ako prekážka, vždy občania podporujú prezidenta, tak ako Španieli svojho najvyššieho predstaviteľa - kráľa či Briti kráľovnú. Ak by došlo k ďalšiemu útoku v USA, Američania by podporili prezidenta Busha. No táto podpora by nemusela trvať dlho, skôr si myslím, že iba niekoľko týždňov," myslí si analytik CNN Bill Schneider.