1. Kto je za vojenským prevratom v Turecku?
Podľa tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana môže byť za pokusom o puč moslimský utečenec Fethullah Güllen. Ten žije už 17 rokov v exile v americkom štáte Pennsylvánia. Len čo sa Güllen dozvedel o obvineniach, začal médiám poskytovať rozhovory.
V nich vojenský pokus o prevrat rázne odsúdil. „Moc sa musí vyhrať prostredníctvom slobodných a férových volieb, nie silou,“ povedal pre New York Times. Dovolil si však zapolemizovať, že vojenský prevrat mohla zinscenovať aj samotná turecká vláda, aby z neho obvinila svojich kritikov, ktorých by sa následne dokázala jednoduchšie zbaviť. Erdogan požiadal amerického prezidenta Baracka Obamu o zatknutie Güllena. Vláda USA však chce od Turecka dôkaz o jeho vine. Situáciu ešte viac vyostril turecký premiér Binali Yildirima, ktorý označil krajinu, čo zabezpečuje úkryt pre Güllena, za nepriateľa.
2. Kto je Fethullah Güllen?
Moslimský duchovný je v rodnom Turecku považovaný za jednu z najvplyvnejších osobností. V širšej verejnosti ho označujú za jedného z najznámejších moslimov na svete. Güllen kladie vo svojich osvetách dôraz na mier medzi náboženstvami. V minulosti sa už stretol aj s pápežom Jánom Pavlom II. Dlhé roky žije v exile v USA. Až do roku 2013 patril medzi stúpencov súčasného prezidenta Erdogana. Všetko sa však zmenilo po vyšetrovaní Erdoganovej vlády, ktorá čelila podozreniam z korupcie. Celú akciu mal pritom riadiť práve Güllen. Ten mal na svojej strane súdnictvo aj políciu. Definitívny koniec dobrých vzťahov medzi Güllenom a Erdoganom prišiel, keď polícia zatkla aj prezidentovho syna. Erdogan žiadal USA o vydanie Güllena už niekoľkokrát, všetky pokusy však boli neúspešné.
3. Je možné, že prevrat zinscenoval Erdogan?
Prezidentov úrad potvrdil, že pri pokuse o puč zaznamenali dokopy 265 obetí. Z toho 104 boli vojenskí účastníci prevratu. Bezpečnostný analytik Ivo Samson v rozhovore pre HN televíziu pripustil, že za súčasnú situáciu si môže turecká vláda sama. „Ukazovanie na vinníka za hranicami Turecka by som skôr považoval za manipuláciu vlády. Prezident Erdogan vymenil v armáde množstvo vysokých dôstojníkov a ukazuje sa, že armáda zrejme nebola voči týmto rozhodnutiam taká lojálna, ako si myslel,“
zdôraznil. Podľa neho si však Erdogan takýto motív nepripustí a je pravdepodobnejšie, že pokus o puč využije na umlčanie svojich terajších kritikov.
4. Ako sa situácia odrazí na vzťahu s EÚ?
Hlavní predstavitelia vlád členov Európskej únie vyjadrili pri pokuse o puč podporu tureckému prezidentovi. Nechýbal medzi nimi ani slovenský premiér Robert Fico. „Turecko je veľmi dôležitý partner pre Európsku úniu, napríklad z pohľadu migrácie. Ale je to aj významná krajina z celosvetového pohľadu,“ zhodnotil premiér. Podľa bezpečnostného analytika Iva Samsona je však nespochybniteľné, že pri uvažovaní Turecka o vstupe do únie majú jej súčasní členovia nový argument. „Turecko nie je stabilná krajina. V stabilnej krajine sa totiž pokus o puč neodohráva,“ vysvetlil. Ak bude podľa neho chcieť Turecko vstúpiť do Európskej únie, je možné, že mu dá únia ultimátum niekoľkých rokov. Počas nich sa musí krajina zaručiť, že sa nič podobné nestane. Až potom o tom môžu začať uvažovať.
5. Ovplyvní to postavenie Turecka v NATO?
Tak ako získal prezident Erdogan podporu vlád členov Európskej únie, získal ju aj od Bieleho domu. Lídri štátov patriacich do NATO chcú podporovať legitímne a demokraticky zvolenú vládu. Keďžesa tureckému prezidentovi podarilo udržať pri moci, odborníci veľké zmeny neočakávajú. Myslí si to aj riaditeľ Inštitútu strategických politík Róbert Ondrejcsák, ktorý pre TASR uviedol, že puč je čisto interná záležitosť Turecka.
6. Dotkne sa to Slovákov dovolenkujúcich a žijúcich v Turecku?
Podľa informácií ministerstva zahraničných vecí sú slovenskí cestujúci v dovolenkových tureckých rezortoch v bezpečí. „Nevidíme dôvod na paniku, situácia v letoviskách zostáva pokojná,“ zhodnotil súčasné podmienky minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Rezort nemá žiadne informácie o tom, že by sa niekto zo Slovákov zapojil do bojov na tureckých uliciach. Hlavnými dejiskami boli mestá Ankara a Istanbul. Ministerstvo momentálne neodporúča Slovákom zúčastňovať sa na veľkých zhromaždeniach
v uliciach. Zároveň dodáva, že sa má riadiť pokynmi miestnych úradov. Rezort však zdôrazňuje, že politická situácia aj život v Turecku sa majú postupne vracať do normálneho režimu.
7. Aké sú následky pokusu o prevrat?
Turecké mestá Ankara a Istanbul sa letecky odrezali takmer od celého sveta. Do hlavných stredísk pokusu o vojenský prevrat prestali odlietať viaceré letecké spoločnosti. Zákaz odletu lietadiel do týchto miest vydal aj ruský prezident Vladimir Putin. Rovnako postupovali aj americké úrady, ktoré zrušili odlet všetkých leteckých spoločností z amerického územia do Ankary a Istanbulu. Zákaz pritom platí aj opačne pre prichádzajúce lety z tureckých miest do USA. Pokus o puč však podľa analytikov prinesie následky aj na finančný trh. Kvôli zvýšenému riziku a nedôvere voči Turecku je očakávané, že bude klesať aj turecká
líra.