Turecká Strana národnej akcie (MHP) by v parlamente podporila návrh na znovuzavedenie trestu smrti. Uviedol to v utorok jej predseda Devlet Bahçeli. O zavedení najvyššieho trestu začala Ankara uvažovať po piatkovom zmarenom pokuse o vojenský puč. Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zajd Raad Husajn tieto úvahy označil za „krok zlým smerom“.
„Ak je na to (vládna strana) AKP pripravená, my sme tiež,“ uviedol Bahçeli. MHP sa podľa neho nebráni tomu, aby súdy trest smrti ukladali v prípade nebezpečenstva prevratu, vojny či terorizmu. „Pučisti by nemali znovu uzrieť svetlo sveta,“ uviedol predseda nacionalistov.
Hlasy strany MHP, ktorá je najmenšia zo štyroch tureckých parlamentných strán, by vládnej strane AKP stačili na to, aby mohla o otázke znovuzavedenia trestu smrti vypísať referendum. Spoločne majú v zákonodarnom zbore 357 poslancov. V Turecku môže parlament zmeniť ústavu napríklad súhlasom dvojtretinovej väčšiny v 550-člennom parlamente, teda prinajmenšom 367 zákonodarcami. Na schválenie ústavných zmien v ľudovom hlasovaní stačí jednoduchá väčšina voličov.
Znovuzavedenie trestu smrti už v pondelok odmietla podporiť opozičná prokurdská Ľudová demokratická strana (HDP). Jej hovorca Ayhan Bilgen povedal, že ak bude návrh prijatý, nebude môcť byť použitý spätne. Najväčšia opozičná formácia Ľudová republikánska strana (CHP) v pondelok oznámila, že reakcie na puč musia byť v súlade so zákonom, a že pučisti sa musia postaviť pred súdy.
„Rýchly koniec“
O návrat trestu smrti do tureckého právneho poriadku sa usiluje, po zmarenom pokuse o prevrat, prezident Recep Tayyip Erdogan. V rozhovore pre CNN uviedol, že je ochotný príslušný zákon podpísať, ak sa na tom zhodne parlament. Turecký ľud si podľa neho želá "rýchly koniec" a nie účastníkov zmareného puču "držať dlhé roky vo väzení a živiť".
Premiér Binali Yildirim v pondelok varoval pred unáhlenými závermi v debate o potrestaní sprisahancov. „Požiadavky našich občanov ale nemôžeme ignorovať,“ dodal.
Posledná poprava sa v Turecku uskutočnila v roku 1984, najvyšší trest bol zrušený v roku 2004 v rámci snahy Ankary o vstup do Európskej únie. Brusel už Turecko varoval, že hrdelný trest je nezlučiteľný s členstvom v EÚ.
OSN: Je to krok zlým smerom
Ku kritikom tureckého zámeru zaviesť znova trest smrti sa v utorok pripojil vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zajd Raad Husajn. Turecko vyzval, aby v krajine zachovalo "vládu práva", a kritizoval aj masové odvolanie sudcov a prokurátorov.
„Po takto traumatickom zážitku je obzvlášť dôležité zabezpečiť, aby neboli pošliapané ľudské práva v mene bezpečnosti a v snahe potrestať tých, ktorí sú podozriví zo zodpovednosti,“ uviedol komisár. Znovuzavedenie trestu smrti by podľa neho bolo v rozpore s medzinárodnými záväzkami Turecka a „krokom zlým smerom“.
Európsky komisár pre susedskú politiku Johannes Hahn uviedol, že návrat trestu smrti by bol dôvodom na ukončenie rokovaní o vstupe Turecka do Európskej únie.