Po odchode amerických vzdušných síl zo Saudskej Arábie rastie strategický význam Kataru. Na rozdiel od rijádskych šejkov táto krajina evidentne nepociťuje nijaký strach z kontaktov so Západom, ba dokonca americké angažovanie sa na Blízkom východe odobruje. "Prítomnosť amerických jednotiek znamená pre nás bezpečnosť, a to bez toho, aby sme museli vydať čo len jediný riál," zhŕňa obrannú doktrínu krajiny jeden z blízkych spolupracovníkov katarského ministra zahraničných vecí. A tak všetko nasvedčuje tomu, že USA sa môžu na emira šajcha Achmeda Hamada bin Chalífa al-Thaního plne spoľahnúť.
Katar je malý a prehľadný, nežije v ňom viac ako šesťstotisíc ľudí -- ale len štvrtina z nich má katarský pas. Tomu, kto sa teší tejto výsade, šajch prenecháva aj podiel na bohatstve krajiny -- obrovských zásobách ropy, ale hlavne plynu. Z rozprávkových príjmov emir financuje bezpríkladný štát sociálneho blahobytu. Mladé katarské rodiny dostávajú od neho stavebné pozemky plus bezúročnú pôžičku 180 000 dolárov, študenti študujú v zahraničí na náklady štátu. Občania nepoznajú daň z príjmu, ani poplatky za plyn a elektrickú energiu.
Ako ústupok politickým protivníkom sa al-Thání krajine snaží dať demokratickú tvár. pred štyrmi rokmi Katar zaviedol aktívne i pasívne volebné právo žien na komunálnej úrovni a najnovšie sa katarskí občania vyslovili za novú ústavu, ktorá obmedzuje absolútne právomoci vlády. Zo 45 poslancov parlamentu bude v budúcnosti 30 voliť ľud a 15 vymenuje emir.
Wahabizmus, rigidná forma islamu, zostáva však štátnym náboženstvom a šaría východiskom práva. Rozporov je tu teda dosť. (hn/gaf)