K-159 vyradili ešte v júli 1989, odvtedy kotvila na základni Gremicha - 400 kilometrov od Murmanska a čakala na zlikvidovanie. Dva dni pred nehodou - 28. augusta - ju s pomocou remorkéra začali ťahať do mesta Poľarnyj na zošrotovanie. V noci na sobotu sa však na mori strhla silná búrka a pred druhou hodinou ráno SELČ sa pretrhli vlečné laná, ktoré spájali "nos" ponorky s pontónmi. Podľa oficiálnej správy Severnej flotily sa pre veľké vlny uvoľnili aj laná na zadnej časti ponorky a do plavidla začala prenikať voda. Loď klesla ku dnu pri ostrove Kiľdin, ktorý je jedným z najnedostupnejších miest v Murmanskej oblasti - dlhý čas tu boli preto dislokované morské vojenské základne a raketové šachty.
Neškodná konzerva?
Rádioaktívne zamorenie podľa predstaviteľov ruského námorníctva nehrozí. "Ešte v roku 1989 sme zapečatili obidva reaktory a uviedli ich do stavu jadrovej bezpečnosti," vyhlásil bezprostredne po oznámení katastrofy jeden z veliteľov vojenskej flotily Viktor Kravčenko. Ekológovia však oficiálnej verzii neveria. "Armáda bude teraz všetkých presviedčať, že sa potopila úplne neškodná ,konzerva', aby nemusela s vysokými nákladmi vyťahovať ponorku," tvrdí predseda petrohradskej pobočky nórskej ekologickej organizácie Bellona Alexander Nikitin. Podľa jeho slov sa na palube nachádzali dva reaktory. Ak sa rozpečatia, čo sa môže stať pre ich vek, začne unikať rádioaktívne žiarenie. "Možno sa tak už stalo, keď ponorka narazila o dno," dodal vedec, ktorého v roku 1996 zatkli pre reportáž o jadrových rizikách.
Podcenili rozkazy
Okrem objektívnych príčin môže podľa ruského ministra obrany Sergeja Ivanova za nešťastie aj velenie flotily. Ponorka klesla ku dnu o druhej hodine ráno, rozkaz evakuovať posádku prišiel pol hodiny predtým. Z nevysvetliteľných príčin však nebol splnený. Pri teplote vody, ktorá dosahovala desať stupňov Celzia, mohli námorníci existovať maximálne tridsať až štyridsať minút. "More chyby neodpúšťa," vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin, ktorý sa v tom čase nachádzal na neoficiálnej návšteve Talianska. Na palube nemali byť vôbec ľudia, tvrdí veliteľ Čiernomorskej flotily. "A keď už sa rozhodlo, že tam predsa len budú, bolo treba vopred myslieť na ich záchranu," komentoval situáciu pre analytický server Grani.
Hrdzavejúce ponorky
Počas studenej vojny vyrobil Sovietsky zväz podľa správy organizácie Bellona takmer 250 atómových ponoriek. Po jeho rozpade 130 z nich vyradili. Pre ekonomické ťažkosti však aj veľký počet prevádzkyschopných plavidiel ostáva priviazaných k mólu dlhé roky. Hrdzavejúce atómové ponorky vzbudzujú medzinárodné znepokojenie. Bellona, ktorá situáciu v Rusku monitoruje, hovorí, že najväčšie nebezpečenstvo predstavuje fakt, že polovica z vyradených plavidiel má stále v reaktoroch jadrové palivové články. Ich demontáž odhaduje ruská vláda na takmer štyri miliardy dolárov. Moskva uvoľnila minulý rok 70 miliónov dolárov na zlepšenie jadrovej bezpečnosti v krajine. Experti sa však zhodujú v tom, že bez medzinárodnej asistencie si nepomôžu.