Lichtenštajnsko zablokovalo včera v Luxemburgu podpísanie dohody o rozšírení Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) kvôli historickému majetkovému sporu s krajinami bývalého Československa. EHP, ktorý okrem 15 súčasných členov EÚ tvoria Nórsko, Island a Lichtenštajnsko, sa má rozšíriť o desať krajín zároveň s rozšírením únie naplánovaným na 1. mája 2004. Dohodu o rozšírení EHP podpísalo už všetkých 25 súčasných a budúcich členov únie, vrátane Slovenska. Lichtenštajnsko však svoj podpis odmietlo pripojiť a zo solidarity sa rovnako zachovali Nórsko a Island. Lichtenštajnsko žiada uznanie od svojho vzniku a robí si nárok na kompenzácie za majetky, ktoré Lichtenštajnovci vlastnili v minulom storočí najmä v Čechách a na Morave, menšiu časť aj na Slovensku. Časť z nich bola zhabaná v 20. rokoch pri pozemkovej reforme (tie presahujú niekoľkokrát rozsah samotného Lichtenštajnska), časť po druhej svetovej vojne na základe Benešových dekrétov, keďže Československo považovalo občanov Lichtenštajnska za Nemcov. Kniežactvu prekáža, že ho Česká republika a Slovensko plne neuznávajú od jeho vzniku, ale až od roku 1993. V deklarácii k nepodpísanej dohode pripomína, že existovalo dávno pred rokom 1945 a bolo uznávané ako zvrchovaný štát. Podľa lichtenštajnského veľvyslanca pri EÚ princa Nicholausa by pre Prahu a Bratislavu nemal byť problém spätne uznať Lichtenštajnsko. Zdroje blízke sporu však upozorňujú, že keby SR a ČR kniežactvo spätne uznali, mohli by jeho obyvatelia žiadať vrátenie majetkov, ktoré im zhabali v Československu na základe Benešových dekrétov. V prípade Slovenska ide o nepatrný majetok, v prípade Českej republiky však o tisíce hektárov úrodnej pôdy, hrady, zámky, továrne a ďalšie nehnuteľnosti v hodnote okolo 100 miliónov eur.
Lichtenštajnsko zablokovalo včera podpis dohody preto, že nesúhlasilo s novými deklaráciami SR a ČR. Bratislava a Praha však len reagovali na novú deklaráciu, ktorú Lichtenštajnsko predložilo minulý týždeň iba dva dni pred plánovaným podpisom a v ktorej spájalo dohodu o rozšírení EHP s nedoriešenými majetkovými spormi. Slovensko reagovalo deklaráciou, podľa ktorej nepripisuje právne účinky vyhláseniam nesúvisiacim priamo s obsahom dohody. "Chceli sme jasne oddeliť bilaterálny problém majetkových vzťahov od samotnej podstaty dohody (o rozšírení EHP)," vysvetlil slovenský veľvyslanec pri EÚ Miroslav Adamiš. Podľa diplomatov je teraz lopta na lichtenštajnskej strane, aby pripravila návrh na riešenie. Deklarácie priložené k dohode je možné kedykoľvek stiahnuť. "Keď Lichtenštajnsko stiahne svoju deklaráciu, my stiahneme svoju," povedal Adamiš.
Lichtenštajnsko, Nórsko a Island môžu svoj podpis pod dohodu o rozšírení EHP kedykoľvek pripojiť. Až potom sa však bude môcť začať jej ratifikácia v 28 krajinách. Termín rozšírenia EHP 1. mája 2004 zároveň s rozšírením EÚ je preto ohrozený. Slovensko má vstupom do EHP získať okrem iného finančný príspevok vo výške 14 miliónov eur ročne.