Stred Osla, hlavného mesta Nórska, pripomína veľké stavenisko. Ulicu Karla Johana, ktorú miestni s obľubou nazývajú "naše ChampsElysées", lemujú výkopy, na chodníkoch sa vymieňa dlažba.
Obyvateľom Osla však táto spúšť ako keby neprekážala. "Tých pár mesiacov to vydržíme," hovorí staršia žena, ktorá sa predstavila ako Ingrid. Na lavičke v parku je toľko prachu, že si radšej sadla na noviny. "Dôležité je, ako to tu bude vyzerať o rok, pri oslavách nórskej nezávislosti. Dovtedy musí ísť pohodlie bokom."
Symbolom nezávislosti, presnejšie straty národnej suverenity, je pre Ingrid všetko, čo má v názve slovo "únia". Najskôr sme boli štyristo rokov v únii s Dánmi, potom so Švédmi," vysvetľuje. "Budúci rok to bude presne sto rokov, čo sme sa zo zväzku so Švédmi dostali von. V roku 2005 musí mesto vyzerať k svetu, aby sme to náležite oslávili."
Pýtať sa, či by chcela byť občiankou EÚ, je v tomto momente takmer zbytočné. "Nehovorila som vám, že žiadna únia Nórom nikdy nič dobré nepriniesla?" skúsi asi šesťdesiatročná dáma. Potom zbalí noviny a s nedbalým pozdravom odíde.
Vtedy pred referendom
Ľudí, ktorí uvažujú podobne ako Ingrid, sú v Nórsku státisíce. Zo všetkého najviac si cenia nórsku suverenitu. "To, že sa Európske spoločenstvá v deväťdesiatych rokoch premenovali na Európsku úniu, nám - vzhľadom na našu históriu - rozhodne nepomohlo," priznáva podpredseda zahraničného výboru nórskeho parlamentu (Stortingu) Inge Loenning. "Nebyť toho, asi by sme voličov presvedčili, že členstvo v EÚ má pre krajinu veľké výhody."
Konzervatívny poslanec je jedným z tých, ktorí pred desiatimi rokmi na mítingoch od Mandalu po Tromsoe propagovali vstup bohatého štyriapolmiliónového severského štátu do Európskej únie. Absolvovali ich stovky. Zbytočne. Referendum v roku 1994 prívrženci členstva v EÚ, vedení práve Inge Loenningom, prehrali.
"Výsledok bol vtedy podobný tomu vo Švédsku," spomína Loenning na možno najhektickejšie dni svojej doterajšej politickej kariéry. "Kým u nás sa za vstup vyslovilo 48 percent ľudí a proti 52 percent, Švédi to mali naopak: za bolo pred desiatimi rokmi 52 percent švédskych voličov," spomína. "A to, ako viete, stačilo. Preto sú dnes členmi Európskej únie a my, bohužiaľ, nie. Vtedy sme našim kolegom zo Švédska celkom závideli."
Do únie? Nie!
Iba niekoľko sto metrov od budovy Stortingu, kde má kanceláriu eurooptimista Loenning, sídli organizácia, ktorá vyrovnaný súboj o voličov v roku 1994 tesne vyhrala. Hovorí si "Nei til EÚ" (Nie EÚ). Jej úspechy obdivujú všetky euroskeptické hnutia v Európe. Referendum o vstupe do únie vo svoj prospech rozhodla už dvakrát - pred desiatimi rokmi a v roku 1972.
"Prepáčte, práve sme sa presťahovali, a tak je tu trocha neporiadok," ospravedlňuje sa mladá dievčina, keď sa po piatom či šiestom zazvonení konečne otvoria dvere. "Som Maria Walbergová, členka predsedníctva našej organizácie," predstaví sa.
Kancelárie, ktoré má Nei til EÚ prenajaté, sú zväčša prázdne. "Momentálne nerobíme žiadnu kampaň," vysvetľuje Maria. "Teraz nás tu v Osle pracuje len hŕstka, máme 250 lokálnych skupín a 25-tisíc členov. Pred referendom v roku 1994 to bolo niečo úplne iné - vtedy platilo členské príspevky približne 140-tisíc ľudí." Potom sa nachvíľu zamyslí a dodá: "Som si istá, že keď budeme nabudúce robiť kampaň proti vstupu Nórska do EÚ, ľudia sa nám zasa prihlásia."
Kým priemerný vek členov Nei til EÚ je okolo päťdesiatky, Maria Walbergová nedávno oslávila iba dvadsiate druhé narodeniny.
Od väčšiny nórskych euroskeptikov sa však Walbergová nelíši len vekom. Študuje ekonomiku. A práve ekonómovia patria v Nórsku k najhlasitejším zástancom vstupu krajiny do EÚ. Tvrdia, že nórske firmy by na tom výrazne zarobili. Podnikatelia s nimi súhlasia.
"Do krajín únie v súčasnosti smeruje deväťdesiat percent našej produkcie," vysvetľuje Gustav Witzoe, prečo má na vstupných dverách svojej továrne nalepenú modrú samolepku s bielym "N" a dvanástimi európskymi hviezdičkami. Jeho firma SalMar chová atlantické lososy.
"Keby sa na naše výrobky prestali vzťahovať clá, dokázali by sme sa lepšie presadiť na európskom trhu," hovorí Witzoe. "Takto musíme vyvážať len surové lososie mäso. Keby sme ho napríklad konzervovali, náš výrobok by bol kvôli clu taký drahý, že by si ho v Európe nik nekúpil."
Strach o ropu a dotácie
"Európska únia je byrokratické, nedemokratické teleso," odpovie Maria Walbergová na otázku, čo jej na únii najviac prekáža.
Politológia Mortena Egeberga, riaditeľa nórskeho inštitútu pre európsku politiku Arena, tým trochu zaskočí. "Myslím, že toto nie je typický argument Nórov, ktorí členstvo v únii odmietajú," ohradí sa Egeberg. "Pravdou je, že naša krajina je rozľahlá, že Oslo je pre ľudí zo severu ďaleko a Brusel by bol ešte ďalej," hovorí. Nóri sa však podľa neho boja najmä iných vecí: majú strach, že sa im únia bude miešať do ťažby ropy, odmietajú európsku rybársku politiku a obávajú sa, že po vstupe do EÚ stratia štedré poľnohospodárske dotácie.
"Keď sa spýtate ľudí tu v Osle, či chcú vstúpiť do EÚ, alebo nie, väčšina z nich odpovie: áno," tvrdí Egeberg, pri rozlúčke. "Keď však chcete vedieť, ako sa k únii stavajú obyčajní Nóri, musíte ísť na vidiek," radí. "Iba tam stretnete tých pravých euroskeptikov."
Jedným z regiónov, kde referendum o vstupe do únie pred desiatimi rokmi s prehľadom vyhrali euroskeptici, je Troendelag v strednom Nórsku. Žije tu 540-tisíc ľudí. Z tunajších fariem, ktoré sú zväčša menšie než dvesto akrov, pochádza pätina celej poľnohospodárskej produkcie v krajine.
Kým v celom Nórsku tvoria roľníci menej než päť percent obyvateľstva, v severnom Troendelagu ich je výrazne viac. Takmer všetci vstup do únie odmietajú.
"Farmy sú u nás veľmi štedro dotované, lepšie než v Európe," vysvetľuje úradník Pal Ranes z hlavného mesta provincie, z Trondheimu. "Všetci poľnohospodári sa teda boja, že by vstup do EÚ znamenal ich koniec. Bez fariem by však nórsky vidiek nebol tým, čím je. Preto hovoria "nie" i tí voliči, ktorých poľnohospodárstvo neživí."
Pritom práve v Troendelagu majú úniu na očiach každý deň. Medzi Trondheimom a švédskym Östersundom totiž jazdí "európsky vlak susedstva". Pravidelnú linku, ktorú spolufinancuje Brusel, poznať už z diaľky: vagóny sú oblepené vlajkami Švédska, Nórska a Európskej únie.
"Je to asi také, ako keby ste býkovi v aréne pred očami zamávali červenou handrou," smeje sa Pal Ranes.
"Niektorí tunajší ľudia úniu vyložene nenávidia," pritakáva Ingvild Naessová-Stubová z Európskeho hnutia v Nórsku. "Pokojne by sa kvôli nej i pobili."
Európske hnutia v Nórsku
Čo presadzuje?
- Organizácia je súčasťou medzinárodnej siete Európske hnutie. V Nórskom kráľovstve má 6 000 členov. Propaguje vstup krajiny do EÚ. Podporujú ju hlavne podnikatelia.
Čím argumentuje?
- Nórsko by malo vstúpiť do EÚ, aby mohlo spolurozhodovať o zákonoch, ktoré musí ako člen Európskeho hospodárskeho priestoru preberať.
- NATO už na zaistenie nórskej bezpečnosti nestačí. USA, tradičný spojenec Nórska, majú iné záujmy než sa starať o Európu. Význam EÚ ako bezpečnostného hráča narastá.
- Vstup do únie by prospel nórskej ekonomike. Firmám by uľahčil prístup na európsky trh.
Zdroj: Ingvild Naessová-Stubová
Nei til EÚ (Nie EÚ)
Čo presadzuje?
- Organizácia je proti vstupu Nórska do únie. Združuje asi 25-tisíc členov. Pred desiatimi rokmi, keď sa v krajine konalo druhé referendum o členstve v EÚ, ich mala 140-tisíc.
Čím argumentuje?
- Európska únia je podľa Nei til EÚ nedemokratickým telesom, pretože ho vedú ľudia, ktorí neboli zvolení v riadnych voľbách.
- Brusel je príliš ďaleko. Rozhodovať by sa malo čo najbližšie k občanom, teda v regiónoch, nie v hlavnom meste nadnárodného celku.
- Nórsko je vďaka rope ekonomicky nezávislé, vstup do EÚ nepotrebuje.
- Členstvo v únii by zničilo nórskych farmárov.
Zdroj: Maria Walbergová