Bushova administratíva, nachádzajúca sa pod čoraz väčším tlakom v otázke obnovy Iraku a posilnenia amerických ozbrojených síl v oblasti, navrhla Kongresu ambiciózny rozpočtový plán vo výške až 65 miliárd, informovali o tom denník The Washington Post a tlačová agentúra Reuters. Ide pritom až o dvojnásobnú sumu ako kongresmani očakávali a vláda ňou priznala, že výrazne podcenila finančné náklady na okupáciu a nastolenie poriadku v Iraku. Oficiálne by sa mal finančný balíček na rokovanie zákonodarného zboru dostať už v najbližších dňoch, určite pred prezidentovým vystúpením na Valnom zhromaždení OSN 23. septembra. "Jednoducho nemáme čas čakať dlhšie," uznal vo vysielaní Fox News Channel republikánsky kongresman James Kolbe. No americký prezident sa v poslednom čase v súvislosti s rastúcimi nákladmi na vojenskú okupáciu stal terčom kritiky z radov opozičných demokratov. Podľa štúdie Úradu Kongresu pre rozpočet by sa malo iba na vojsko posilnené o dve armádne divízie vynaložiť 29 mld. dolárov ročne, priemerné celkové výdavky pre rezort obrany by mali dosahovať ročný priemer až 428 miliárd.
Ide už o druhú výraznú zmenu v politike republikánskej vlády, ktorá v tomto roku neplánovala požiadať Kongres o zvýšenie rozpočtu pre operáciu v Iraku. No oveľa dramatickejšie vychýlenie z kurzu avizoval šéf americkej diplomacie Colin Powell. Prezident Bush celých päť mesiacov odolával tlaku zo strany ministerstva zahraničných vecí, ktoré sa snažilo presadiť kompromisnú rezolúciu pre Bezpečnostnú radu OSN. Avšak Powellovi sa podarilo získať na svoju stranu významných spojencov z vojenských kruhov Pentagónu vrátane náčelníka generálnych štábov Richarda Myersa a k ich hlasom sa nakoniec museli pridať aj poradkyňa pre otázky národnej bezpečnosti Condoleezza Riceová a minister obrany Donald Rumsfeld.
Podľa neoficiálnych informácií MSNBC by mal Pentagón na vojenské operácie dostať 55 miliárd dolárov, 10 miliárd by malo smerovať na urýchlenie rekonštrukčných prác. Z tohto irackého balíka je vyňatých 2,7 miliardy pre Americkú agentúru pre medzinárodný rozvoj (USAID) a miliarda pre Afganistan. Kongres tento rok už jeden mimoriadny balík na financovanie vojny v Iraku a Afganistane schválil, celkovo išlo o 79 miliárd dolárov.
Málo povzbudzujúce sú pre Washington výsledky prieskumu Transatlantického centra v Bruseli, podľa ktorých viera Európanov v americké vodcovstvo v súčasnom svete za posledný rok klesla zo 65 na 44 percent. Z výskumu zároveň vyplýva, že Američania by radi v Európe videli silného partnera, informovala Reuters. Američania aj Európania hodnotia unilaterizmus Washingtonu ako problém a chcú posilniť rolu OSN pri riešení medzinárodných konfliktov, i keď Američania zároveň inklinujú skôr k vojenskému riešeniu problémov. Z európskych krajín zúčastnených na výskume politiku prezidenta Busha výrazne podporili iba Poliaci -- až 58 percent.