Švédsky utečenecký sen pomaly, ale isto končí. Aspoň to tak vyzerá pri pohľade na počet stiahnutých žiadostí o azyl od začiatku tohto roka. Viac ako 10 600 migrantov sa radšej dobrovoľne vráti do svojej vlasti. Dôvod? Dlhé čakacie doby na azyl, sprísnenie podmienok aj štedrá motivačná odmena od úradov.
Švédsko ešte nedávno bývalo jednou z najobľúbenejších krajín, kam smerovali utečenci zo Sýrie, Afganistanu aj afrických krajín. V roku 2015 tu o azyl požiadalo 160-tisíc ľudí. Niet divu, chcelo by sa dodať. Švédsko bolo totiž pre utečencov hľadajúcich lepší život rajom.
Utópia
Štedrý sociálny systém, výhody pre imigrantov, ústretová verejnosť a 55 percent úspešne vybavených žiadostí urobili zo Švédska krajinu s druhým najvyšším počtom utečencov v prepočte na obyvateľa v Európe.
Systém však v posledných mesiacoch narazil na pomyselný strop. Dobrý život vo Švédsku sa stal pre utečencov utópiou. Po príchode do krajiny ich čakala ťažká zima, pobyt v dočasných detenčných zariadeniach a nekonečné čakanie na úspešné azylové konanie.
Bez neho sa nikto z utečencov nemôže usilovať o prácu. Niet divu, že stále zamestnanie si zo 160-tisíc prichádzajúcich dokázalo zabezpečiť iba 500, píše server The Local.
Opatrenia fungujú
Situáciu začala riešiť vláda i verejnosť. V prvom prípade prišli tvrdšie podmienky pre udelenie azylu. Z radov verejnosti došlo na podpaľačské útoky na azylové centra. Švédsko sa tiež pokúsilo zmierniť samotný príchod migrantov do krajiny zavedením hraničných kontrol. Prieskum z februára tohto roku ukázal, že 40 percent Švédov je znepokojených súčasným vývojom utečeneckej krízy.
Tvrdé opatrenia, zdá sa, fungujú. Švédska agentúra pre migráciu odhaduje, že v tomto roku o azyl v krajine požiada asi 60-tisíc ľudí, teda o sto tisíc ľudí menej ako v minulom roku. Ruka v ruke ide aj výrazné zníženie nákladov na zvládanie utečeneckej krízy. Vláda tak môže pokračovať aj vo finančnej motivácii utečencov na návrat do vlasti.
Už od roku 2013 ponúka za stiahnutie žiadosti o azyl a opustenie švédskeho územia 30 tisíc švédskych korún pre jednotlivca a 75 tisíc pre rodiny (v prepočte 3100 a 7900 eur). Peniaze utečenci dostanú až po odcestovaní zo zeme.
Radikálna zmena situácie
Kombinácia týchto opatrení a aktuálna situácia je pre utečencov veľkým dôvodom vrátiť sa domov. "Už sme zaznamenali, že žiadatelia o azyl sú unavení z dlhého čakania a z toho, že sa ich pobyt vo Švédsku neodvíja tak, ako si predstavovali," tvrdí expertka na migráciu Kristina Rannerová.
Situácia sa v tomto roku zmenila naozaj radikálne. Dobre viditeľné je to na príklade žiadateľov o azyl z Iraku. V tomto roku ich už 1 366 stiahlo žiadosť o azyl. Novú žiadosť pritom podalo len 1 243 Iračanov. Podobný trend je zjavný aj u Afgancov. Azyl dostane len 18 percent z nich. Mnohí tak radšej volia dobrovoľný odchod, kde majú aspoň isté peniaze. Celkom tento rok stiahlo žiadosť o azyl 10 655 ľudí, uvádza The Independent.
Odpoveď aktivistov
Oslabovanie utečeneckej krízy vo Švédsku je však podľa expertov na migráciu nutné vidieť v celoeurópskom kontexte. Tento rok totiž do Európy prišlo menej utečencov oproti predchádzajúcemu roku. Balkánska cesta je v podstate nepoužívaná kvôli chatrnej dohode Európskej únie a Turecka. Rok 2016 je však pre utečencov napriek zmierneniu krízy najsmrteľnejší.
Ochrancovia ľudských práv apelujú na európske inštitúcie, aby utečencom zaistili legálne cesty, ako sa dostať do Európy. "Kým sa budú ľudia topiť v Stredozemnom mori, znamená to, že nerobíme dosť. Každý má názor na to, ako týchto ľudí udržať za hranicami Európy, nikto ale nepremýšľa o tom, prečo vôbec utekajú zo svojho domova," myslí si Erna Rijnierseová z Lekárov bez hraníc. Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov pred časom varoval, že "fyzické ani legislatívne bariéry nie sú žiadnou prekážkou pre prevádzačov".