Uniknuté tisíce dokumentov, ktoré pred pár dňami zverejnil nie celkom transparentný web DCLeaks, ukazujú na pomerne kontroverzné praktiky jedného z najbohatších ľudí na svete - miliardára maďarského pôvodu Georgea Sorosa.
Podstránka obsahujúca 2576 uniknutých dokumentov momentálne z neznámych príčin nefunguje.
"Soros Leaks" (no affiliation) is down for reasons unknown https://t.co/2AVK2AVhkJ pic.twitter.com/9dxkXjwPV9
— WikiLeaks (@wikileaks) 27. augusta 2016
Zverejnené stránky ukazujú na to, ako sa Soros prostredníctvom niektorých svojich projektov, predovšetkým potom nadácie Open Society Foundations, pokúšal ovplyvniť voľby v Európe v roku 2014.
Ukazujú tiež na údajné ovplyvňovanie politikov, ktorí so Sorosom nesúhlasili, alebo naopak na to, ako finančne podporuje tých, ktorí s ním súznia. Takým príkladom je aj americká prezidentská kandidátka Hillary Clintonová.
Silná väzba na demokratov
Práve tej sa týka časť zverejnených stránok. Ešte v čase, keď bola Clintonová ministerkou zahraničných vecí USA, ju mal Soros nabádať k tomu, aby zasiahla do albánskej politiky. A to v čase, keď touto balkánskou krajinou zmietala politická kríza. Clintonová mala navrhnúť aj mediátora tohto sporu.
"Milá Hillary, v Albánsku nastala vážna situácia, ktorá si zasluhuje pozornosť vlády USA. Myslím, že by sa mali urobiť dve veci. Jednak by mala byť využitá autorita medzinárodného spoločenstva, aby došlo k zmierneniu tónu a predišlo sa demonštráciám. Po druhé by mal byť vymenovaný vysoký európsky úradník, ktorý bude vyjednávať," písalo sa v maile.
Na scénu vstupuje Lajčák
Na miliardárove rady potom aj došlo. Mediátorom bol menovaný na odporúčanie Clintonovej súčasný slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
Soros s Clintonovou údajne udržiava kontakty dodnes, aj keď nepriamo. Len tento rok daroval platforme Priorities USA Super PAC, ktorá priamo podporuje voľbu Clintonovej do Bieleho domu, sedem miliónov dolárov. Na podporu amerických demokratov potom mal poskytnúť 25 miliónov dolárov.
Otázniky vzbudilo tiež nedávne stretnutie Sorosovho syna Alexandra s terajším demokratickým kandidátom na viceprezidenta USA Timom Kainom.
Široká škála záujmov
Sorosove organizácie mali ovplyvňovať či podporovať viacero rôznych hnutí a aktivít. Napríklad poskytli koncom roka 2015 asi 650 tisíc dolárov na podporu hnutia Black lives matter, ktoré upozorňuje na policajné násilie na černochoch. Server Investors.com ale upozorňuje, že následné protesty hnutia sa potom zvrhli v násilné potýčky.
Web DCLeaks takisto zverejnil dokumenty týkajúce sa výdavkov nadácie spojených s volebnou tematikou v jednotlivých štátoch Únie.
Miliardár mal podľa uniknutých dokumentov tiež ťahať za nitky pri voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014. V dokumentoch mali byť obsiahnuté aj mená niekoľkých európskych poslancov, ktorí majú blízko k miliardárovým ideám.
Hra ruských tajných služieb?
Soros mal podporovať aktivity, ktoré mali vybudiť Izrael k tomu, aby odhalil svoj skrytý rasizmus a nedemokratické vládnutie.
Izraelčanov tiež pobúrilo, že miliardár podporuje aj niekoľko palestínskych organizácií, ktoré bojujú proti židovskému štátu.
Kým samotné dáta o Sorosových aktivitách zverejnili nepríliš známe weby, významné svetové médiá ako New York Times, CNN či Washington Post pristúpili k týmto informáciám rezervovane.
Jedným z dôvodov je netransparentnosť webu DCLeaks, za ktorým môžu stáť ruské spravodajské služby.