Uzbecký prezident Islam Karimov podľa tvrdenia miestnej tlačovej agentúry Fergana v pondelok zomrel. Úrady sa ale zatiaľ k tejto správe nevyjadrili a oficiálne stále platí pondelková informácia dcéry hlavy štátu, že Karimov utrpel v sobotu krvácanie do mozgu a je v nemocnici na jednotke intenzívnej starostlivosti.
"Smrť Islama Karimova podľa zdrojov Fergana nastala medzi 15 a 16 hodinou taškentského času," napísala na svojom webe uzbecká agentúra v pondelok neskoro večer a zároveň zverejnila nekrológ dlhoročného uzbeckého vodcu.
Prvú informáciu o zrejme vážnych zdravotných problémoch prezidenta oznámila uzbecká vláda v nedeľu, keď bez bližších podrobností oznámila, že Karimov bol hospitalizovaný a podľa špecialistov jeho "zdravotná prehliadka a ďalšie ošetrovanie zaberú nejaký čas".
V pondelok potom Karimovova dcéra na sociálnej sieti Instagram spresnila, že jej otec v sobotu ráno utrpel krvácanie do mozgu. "Bol hospitalizovaný a je na jednotke intenzívnej starostlivosti. Jeho stav je hodnotený ako stabilný. V tejto chvíli je príliš skoro na akékoľvek prognózy," napísala.
Islam Karimov je hlavou Uzbekistanu, najľudnatejšej stredoázijskej postsovietskej republiky, od roku 1989. Vtedy sa stal generálnym tajomníkom Komunistickej strany Uzbekistanu a v roku 1990 bol Najvyšším Sovietom krajiny zvolený do funkcie prezidenta. V decembri 1991 zvíťazil v prvých priamych prezidentských voľbách.
Referendum v roku 1995 rozhodlo o predĺžení inak päťročného mandátu až do roku 2000, kedy sa konali druhé prezidentské voľby, ktoré Karimov opäť jasne vyhral. Rovnako tak bol zvolený v roku 2007 a naposledy vlani.
Vždy získal vyše 90 percent hlasov a voľby boli zakaždým terčom kritiky medzinárodných organizácií vrátane OBSE. Pri posledných voľbách troch formálnych protikandidátov do volieb vyslali vládou zriadené politické strany, ktoré počas kampane podporovali kandidatúru Karimova.
Mimovládnymi organizáciami býval Karimov označovaný za jedného z najtvrdších a súčasne najdlhšie vládnucich súčasných svetových diktátorov a za predstaviteľov represívneho režimu, ktorý utláča, zatvára či vyháňa z krajiny svojich občanov, ktorých považuje za politických oponentov.
Podľa ochrancov ľudských práv sú tiež umlčiavané nezávislé médiá a súdnictvo je úplne podriadené vládnúcemu klanu. Západ uzbecký režim v roku 2005 kritizoval za krvavé potlačenie protestných pochodov v meste Andižane, kde prišli o život stovky ľudí. Karimov vždy obhajoval svoje ťaženie proti opozícii obavami z šíriaceho sa islamského extrémizmu a terorizmu.
Na druhej strane Západ Uzbekistan vždy oceňoval za to, že plní funkciu bariéry brániacej prieniku islamistov z Afganistanu. Po útokoch na Spojené štáty z 11. septembra 2001 sa Uzbekistan zaradil do svetovej protiteroristickej koalície a USA mali na jeho území vojenskú základňu.
Na území Uzbekistanu pôsobilo niekoľko radikálnych skupín, napríklad na Taliban napojené Islamské hnutie Uzbekistanu (IDU), a v roku 1999 Karimov prežil údajný pokus o atentát.