Ako nezmysel odmietol ruský prezident Vladimir Putin špekulácie, že Rusko ohrozuje Pobaltie a že by voči svojim susedom mohlo použiť jadrové zbrane. Sám by na svojom doterajšom prístupe k Západu nič nezmenil, veľa meniť by naopak mali predstavitelia Západu. Práve obavy z ruskej agresívnej politiky po anexii Krymu a rozdúchaní konfliktu na východe Ukrajiny viedli Severoatlantickú alianciu na júlovom summite k rozhodnutiu rozmiestniť v Poľsku a Pobaltí štyri aliančné prápory ako výraz odhodlania brániť spojencov.
"Všetci ľudia so zdravým rozumom, ktorí sa zaoberajú reálnou politikou, chápu, že je úplný nezmysel odvolávať sa na hrozby z Ruska voči - povedzme - Pobaltiu," povedal Putin agentúre Bloomberg v rozhovore, ktorý Kremeľ dnes zverejnil v plnom znení.
"Či sa snáď chystáme bojovať s NATO? Koľko ľudí žije v členských krajinách NATO? Asi 600 miliónov, že? Ale v Rusku žije 146 miliónov ľudí. Áno, sme najväčšia jadrová veľmoc, ale vari skutočne predpokladáte, že sa chystáme dobyť Pobaltie s použitím jadrových zbraní? Čo je to za nezmysel?" čudoval sa ruský vodca.
Moskva si podľa Putina želá, aby vplyv Ruska bol "zjavný a podstatný", ale "vkladáme do toho absolútne mierový a pozitívny obsah", teda má ísť o "vplyv ekonomický, humanitárny, vsvetplyv súvisiaci s rozvojom rovnoprávnej spolupráce s našimi susedmi".
Vzťahy Ruska so Západom prudko ochladli po ruskej anexii Krymu a rozpútanie proruského povstania na východe Ukrajiny proti novému prozápadnému režimu v Kyjeve na jar 2014. Vyhlásenie západných sankcií proti Rusku viedli Moskvu k odvete v podobe zákazu dovozu západných potravín.
"Nie, nič by som neurobil inak. Myslím si, že naši partneri by mali mnohé robiť inak," povedal Putin na otázku, či by niečo počas svojej éry zmenil vo vzťahoch so Západom. Tvrdil, že Rusi na konci sovietskej éry prezradili svoje odpočúvacie zariadenie v americkom veľvyslanectve v Moskve, ale od Američanov sa ničoho podobného nedočkali, naopak americká Ústredná spravodajská služba (CIA) špehuje Rusko viac ako kedykoľvek predtým. Podobne Rusi na desať rokov prerušili prelety svojich strategických bombardérov pozdĺž hraníc USA, zatiaľ čo lety amerických bombardérov pokračovali.
Podľa expertov si prerušenie letov ruských bombardérov v rokoch po rozpade Sovietskeho zväzu vynútil nedostatok peňazí. A Američania museli v roku 1985 prerušiť výstavbu svojho nového veľvyslanectva v Moskve, pretože zistili, že novostavba je prešpikovaná sovietskymi odpočúvacími zariadeniami.
Putin povedal, že sa ešte nerozhodol, či sa bude v roku 2018 uchádzať o zvolenie na ďalších šesť rokov v čele štátu. Jasno má však v tom, že budúci ruský vodca by podľa neho mal byť "pomerne mladý, ale zrelý". Sám vraj nemá žiadny tajný recept na dlhoročné vládnutie, stačí mu vraj, že sa zaujíma o nálady a potreby ľudí a podľa toho sa zariadi.