Nariadenie vodcu separatistického Podnesterska začať prípravy na pripojenie k Rusku má podľa ruských poslancov skôr ovplyvniť domácu politiku v Moldavsku. Moskva totiž dúfa, že sa budúci mesiac podarí zvoliť vodcu proruskej opozície prezidentom Moldavska.
"Je to signál Moldavsku: ak nezvolíte prezidenta, ktorý krajinu zjednotí ako federáciu, potom sa Podnestersko môže otočiť a odísť do Ruska," povedal spravodajskému serveru Lenta Oleg Pacholkov zo snemovne výboru pre záležitosti postsovietskeho spoločenstva a krajanov.
"V Moldavsku budú čoskoro prezidentské voľby a Rusko dúfa, že zvíťazí (vodca opozičných socialistov) Igor Dodon, ktorý sľubuje zjednotiť Gagauziu a Podnestersko do jednej federácie s Moldavskom. Fakticky ide o znovuzrodenie plánu, ktorý Rusko vždy podporovalo, ale ktorý svojho času poslal ku dnu moldavský prezident Vladimir Voronin," vysvetlil Pacholkov. Momentálne podľa neho Moskva nemá v Kišiňove partnera, s ktorým by malo zmysel rokovať.
Prezident neuznávaného Podnesterska Jevgenij Ševčuk v stredu podpísal výnos o príprave na pripojenie k Rusku, ktorým sa majú naplniť výsledky referenda zo septembra 2006.
Medzinárodne neuznané Podnestersko sa odtrhlo od Moldavska po rozpade ZSSR na začiatku 90. rokov, keď separatistov aktívne podporili ruskí vojaci. Konflikt si vyžiadal asi 1500 mŕtvych. Výzvy Kišiňova k odchodu ruských vojakov Moskva odmieta s tým, že "mierové jednotky" chránia ruskú menšinu a zostanú v regióne až do riešenia nezhody.
Autonómna Gagauzia, ktorá leží na juhu Moldavska, sa v ére rozpadu Sovietskeho zväzu pokúšala odtrhnúť od Moldavska. Konflikt sa nakoniec podarilo urovnať bez krviprelievania, na rozdiel od Podnesterska.
Samo Moldavsko je dlhodobo rozdelené na proeurópsky a proruský tábor. Od vlaňajšieho apríla, keď vyšiel na svetlo škandál týkajúci sa zmiznutia viac ako jednej miliardy dolárov z moldavských bánk pred voľbami v roku 2014, sa krajina potáca v politickej kríze.
Ďalšiu vlnu nevôle potom v januári vyvolalo vymenovanie nového premiéra Pavla Filipa, ktorý má úzke väzby na jedného z najbohatších mužov krajiny Vlada Plahotniuka. Parlament bývalej sovietskej republiky sa kvôli upokojeniu nálad rozhodol vypísať na 30. októbra priame prezidentské voľby.