Schátraná časť majestátneho opevnenia prišla o zvyšky cimburia, robotníci vrchol múru zarovnali a vyplnili ju betónom. Miestni sa teraz sťažujú na odliv turistov. Ruiny múru priťahovali maliarov a fotografov, tí sa však "opravenému" úseku oblúkom vyhýbajú.
Neodborný pokus o opravu jedného z odľahlých a schátraných úsekov Veľkého čínskeho múru začal už v roku 2014. Rekonštrukciu nariadili úrady v okrese Suej-čung, ktorý leží asi 300 kilometrov východne od Pekingu. Úradníci sa báli o bezpečnosť ľudí. Táto časť opevnenia je síce pre verejnosť neprístupná, turistov napriek tomu lákala. Pri návšteve im hrozilo vážne zranenie od padajúceho kamenia.
World's worst restoration? #China's #GreatWall covered in cement. @Ben_Westcott reports: https://t.co/E2Rhk990TF pic.twitter.com/wXCLM1VFP2
— CNN Asia Pacific (@cnnasiapr) 22. septembra 2016
"Pokus o rekonštrukciu dopadol veľmi zle"
Robotníci si však s rekonštrukciou pamiatky zaradenej na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO nevedeli rady, na dôkladnú opravu navyše zrejme nemali ani prostriedky.
Pod ich rukami nakoniec zo schátraného opevnenia zmizli posledné zvyšky cimburia a nahradila ich jednoliata plocha spevnená bielym betónom.
"Pokus o rekonštrukciu dopadol veľmi zle. Narušil pôvodný vzhľad Veľkého čínskeho múru a zobral ľuďom časť ich histórie. Miestna vláda mala síce dobré úmysly a snažila sa kamennú stenu obnoviť, ale výsledok je presne opačný," uviedol pre televíziu CNN Tung Jao-chuej, zástupca riaditeľa čínskej Spoločnosti pre Veľký čínsky múr.
"Moji hostia sa tiež sťažujú. Mnohí z nich sú nadšenci fotografovania alebo študenti výtvarného umenia. Sem sa už nikdy nevrátia," povedala magazínu Time 60-ročná pani Jü, ktorá neďaleko múrov prevádzkuje malý penzión.
Pri oprave museli použiť ryžu
Nečakaný výsledok rekonštrukcie niektorým Číňanom pripomenul plány, ktoré mala s Veľkým čínskym múrom v tridsiatych rokoch vtedajšia vláda. Urbanisti nacionalistického Kuomintangu zvažovali, že by sa opevnenie dalo prestavať na diaľnicu. Peking by ľahko prepojila s provinciami Kan-su, Šen-si a Šan-si.
Z úvah nakoniec zišlo. Novo zarovnaný povrch múru však podľa niektorých kritikov viac ako čokoľvek iné pripomína práve cestu. Tung Jao-chuej považuje sfušovanú rekonštrukciu za jasný signál, že by sa o údržbu najväčšej stavby, ktorú kedy ľudstvo vytvorilo, mala dôsledne starať centrálna vláda v Pekingu.
Nemožno totiž povedať, že by Číňania údržbu svojho historického dedičstva všeobecne zanedbávali. Keď napríklad polmiliónové mesto Si-čchang tento rok na jar rekonštruovalo staré mestské hradby, pamiatkari robotníkom nariadili dôsledne lipnúť na pôvodných stavebných postupoch z doby pred tisíckami rokov. Ako spojivo museli použiť 50 ton ryže, ktorú rozvarili v kotloch priamo pod hradbami.
Veľký čínsky múr nechala v podobe, akú poznajú dnešní turisti, vybudovať dynastia Ming. Výstavba opevnenia, ktoré aj s odbočkami dosahuje dĺžku bezmála 8 900 kilometrov, prebiehala od 14. až do 17. storočia. Na niektorých miestach je prerušená, inde sa naopak tiahne hneď v niekoľkých líniách. Podobné opevnenia budovali aj ďalšie čínskej dynastie, často však len z dreva či hliny.
Čínu mal múr chrániť najmä pred kočovnými nájazdníkmi zo susedného Mongolska. Súčasťou múru boli aj hliadkové veže, zbrojnice a kasárne. Ich posádky sa na diaľku dorozumievali dymovými signálmi.
Na zozname svetového dedičstva UNESCO figuruje od roku 1987, o dvadsať rokov neskôr bola v celosvetovej ankete vybraná medzi sedem novodobých divov sveta. Časť múru Číňania reštaurovali a otvorili turistom, v odľahlých oblastiach však chátra a miestni ho často rozoberajú ako stavebný materiál.