Americká verejnosť, zaskočená doterajším priebehom volebnej kampane, bude mať v pondelok večer miestneho času (v utorok od 3:00 SELČ) možnosť sledovať prvú priamu konfrontáciu prezidentských kandidátov Hillary Clintonovej a Donalda Trumpa.

Skúsenosť ukazuje, že je v predvolebnej debate ťažké dosiahnuť nejaké výraznejšie zmeny verejnej mienky - obzvlášť s dvoma kandidátmi, ktorí si tak pevne drží svoje pozície, ako je Donald Trump a Hillary Clintonová. Váhy na jednu alebo druhú stranu však môže vychýliť nečakaná chyba alebo nevhodnosť v ich prejave, prípadne gestách alebo výzoru. Za posledných 56 rokov, čo sa prezidentské debaty naživo vysielajú v amerických televíziách, k takýmto faux pas došlo nespočetnekrát.

Pre oboch kandidátov bude debata obzvlášť veľkou výzvou, uvádza server Politico. Donald Trump so svojou megalomanskou osobnosťou rád zastrašuje, presviedča a slovne šikanuje svojich oponentov vyhláseniami, ktoré sú považované ďaleko za únosnou medzou, čo by mohlo viesť k nečakanej chybe Clintonovej.

Hillary Clintonová potom občas zľavuje zo svojej emocionálnej chladnosti a so svojím neoblomným temperamentom a bodavým humorom by sa mohla dostať Trumpovi pod kožu a podnietiť ho pred kamerami k strate sebakontroly. Ak nastane jedna z týchto situácií, pripojí sa k množstvu nezabudnuteľných momentov z predchádzajúcich kandidátskych zápolení. Server Politico priniesol rebríček najvýraznejších faux pas z posledných dekád (zoradené chronologicky).

1. 1960: Nixon sa potí počas debaty s JFK

Prekvapivo už prvá naživo vysielaná debata ukázala, že sa vo všetkých budúcich diskusiách zameria publikum na detaily, ktoré by inokedy blahosklonne prehliadlo. Proti sebe vtedy stáli viceprezident Richard Nixon a charizmatický, mladý senátor John F. Kennedy. Nixon v debate preukázal, že je silným politickým vodcom. Vyzeral však príšerne. Pred samotnou diskusiou odmietol akýkoľvek makeup na tvár. Toto rozhodnutie umocnil aj fakt, že v predošlých dvoch týždňoch musel Nixon prerušiť kampaň kvôli infekcii v kolene. Výsledkom bolo, že vyzeral, akoby sa necítil vo svojej koži. Počas debaty bolo vidieť, že sa Nixon potí, utieral si čelo vreckovkou. Jeho bledosť mu tiež nepomohla. To všetko nahrávalo Kennedymu, ktorý stelesňoval mladistvú silu.

2. 1976: Ford s Carterom v kritickej chvíli zamrznú

Dramatickejšia chvíľa nastala v roku 1976, keď zlyhal zvukový systém vo filadelfskom divadle, čo spôsobilo 27 minútovou oneskorenie v debate, počas ktorej prezident Gerald Ford a vtedajší guvernér Jimmy Carter stáli strnulo na javisku. Ani jeden z kandidátov sa nechcel pohnúť, lebo sa báli, že by sa tým mohli znepáčiť divákom. "Predpokladám, že by sme si obaja vtedy radi sadli a oddýchli, než technici opravia systém, ale podľa mňa sme sa obaja báli pohnúť z miesta, aby to nevyzeralo, že nie sme fyzicky alebo psychicky schopní ustáť problémy, ako bol tento," priznal Ford po rokoch. Obaja kandidáti z toho vyšli oslabení, pretože než ako vodcovia vyzerali skôr ako dva jelene lapené v reflektoroch.

3. 1980: Carterova zachmúrená kritika pôsobí príliš vážne

Stručnosť sa môže stať v politike cnosťou. Počas jedinej debaty s Ronaldom Reaganom na jeseň roku 1980 sa Jimmymu Carterovi tejto rady nedostalo. Reagan sa snažil prezentovať miernejšie a prijateľnejším spôsobom, na čo sa Carter pokúšal reagovať silnými výpadmi v podobe dlhých a detailných monológov na Reaganov účet. Kým Carter pri svojom útoku vyzeral zachmúrene, Reagan sa usmieval ako ľahko sklamaný otec a reagoval jedinou frázou: "Už zase začínaš," povedal so smiechom. Táto hláška podryla Cartera argumenty a Reagan pôsobil ako väčší muž.

4. 1984: Reagan zvrátil jedinou hláškou vlastný hendikep

Vtedy 73-ročný Reagan vzbudil obavy, lebo vyzeral, že má problémy pamätať si svoje odpovede a odpovedať na otázky. Šliapal si na jazyk a jeho tvrdenia neboli jasné. Jeho oponent bol naopak ostrý a rázny. Reagan však zvrátil pre neho zle sa vyvíjajúcu debatu v momente, kedy sa ho moderátor spýtal, či mu jeho vek nebude brániť vo výkone funkcie. "Nebudem v tejto kampani robiť z veku problém. Nezneužijem na politické účely tému mladosti a neskúsenosti svojho oponenta," bonmotoval Reagan. Publikum vybuchlo smiechom, vrátane Mondalea, čo úplne oslabilo vážnosť položenej otázky.

5. 1988: Dukakis chladne reaguje na hlboko osobnú otázku

Pravdepodobne najviac šokujúca a najkontroverznejšia otváracia otázka padla v prezidentskej debate roku 1988. Dukakis vtedy pôsobil ako technokrat, teda stúpenec administratívnych riešení, a tiež ako muž, ktorého skutočná povaha zostala pre voliča záhadou. Bernard Shaw zo CNN preto prišiel s otázkou, ktorá mala prelomiť ľady a kandidáta trochu rozvášniť. Spýtal sa preto: "Guvernér, keby bola Kitty Dukakisová (Dukakisova žena) znásilnená a zavraždená, bol by ste pre to, aby vrah dostal trest smrti bez možnosti odvolania?"

Reportéri boli v šoku, ako nevzrušene Dukakis na otázku zareagoval. "Nie Bernard, a myslím, že viete, že som proti trestu smrti celý svoj život. Nevidím jediný dôkaz o tom, že by to bol odstrašujúci príklad a myslím si, že existujú lepšie a účinnejšie spôsoby, akými bojovať so zločinom." Ako by Dukakis hovoril o niekom cudzom a odpovedal v rovnakom tóne, v akom profesor vysvetľuje triede základné fakty.

6. 1992: Zatiaľ čo divák kladie otázku, Bush sa pozerá na hodinky

Tesne predtým, ako jeden z divákov položil svoju otázku ohľadom národného dlhu a jeho vplyvu na životy občanov, Bush starší sa pozeral na hodinky a počítal, koľko času zostáva do konca. "Už len 10 minút tejto blbosti," popisoval neskôr Bush, na čo v danej chvíli skutočne myslel. Pozerať sa na hodinky v akejkoľvek debate nie je práve lichotivé, nieto v prezidentskej debate, kde kládli otázky bežní Američania. Bush tak skutočne pôsobil tak, ako by ho debata s publikom nezaujímala. Už beztak bol vtedy vnímaný ako kandidát s nezáujmom o domácu agendu a svojím gestom voličov v ich mienke len utvrdil.

7. 2000: Gore v konfrontácii s Bushom zíva a obracia oči v stĺp

Viceprezident Gore bol v prezidentskej kampani sebavedomým a preferovaným kandidátom. Prílišné sebavedomie sa mu však nevyplatilo, pretože v debate ho mikrofóny zachytili niekoľkokrát hlasno zívať počas odpovedí jeho protikandidáta Georgea Busha mladšieho. To nahralo do kariet republikánom a ich argumentu, že je Gore arogantný a povýšený. Pri tretej debate došlo k čudnému momentu. Gore pristúpil k Bushovi, ktorý práve hovoril, a vyzeralo to, ako keby chcel Busha fyzicky zastrašiť. Bush však využil moment, pozrel sa na Gorea, prikývol, žmurkol a pokračoval vo svojom monológu. Tým svojho soka zosmiešnil pred publikom, ktoré ho odmenilo hlasným smiechom.

8. 2004: Bush nedokáže ovládnuť svoje podráždenie

O štyri roky neskôr už kritika k Bushovi tak zhovievavá nebola. Kamera ho zachytila, ako zatína čeľuste a napäto sa opiera o pultík v momente, kedy jeho oponent Kerry hovorí na jeho adresu. Kerryho pokojný prejav bol v priamom kontraste s Bushovou nervozitou.