Väčšina z 15 členov grémia je však v súčasnosti za pokračovanie zbrojných inšpekcií. Americká vláda sa preto snaží zo všetkých síl a na krajiny vyvíja veľký nátlak, napísala agentúra AP.
Mexickí diplomati sa napríklad po návštevách dvoch vysokopostavených predstaviteľov amerického ministerstva zahraničných vecí posťažovali, že ich tón bol nepriateľský. Štátny tajomník Marc Grossman a jeho zástupca Kim Holmes dali jasne najavo, že nemajú pochopenie pre zdržanlivý postoj mexickej vlády okolo vojny proti Iraku. Diplomat, ktorý chcel zostať v anonymite, povedal: "Jasne nám to povedali: ,Každá krajina, ktorá nepôjde s USA, bude musieť zaplatiť vysokú cenu.´"
Americkí diplomati údajne pripustili, že z Bieleho domu dostali príkaz nasadiť "všetky diplomatické prostriedky". "A to znamená naozaj všetky," mienil jeden z nich. Ide teda o princíp cukra a biča, skonštatovala AP.
Na presadenie spoločnej americko-britskej rezolúcie, ktorú by chceli krajiny predložiť začiatkom tohto týždňa, potrebujú hlasy najmenej deviatich členov grémia a žiadne veto stáleho člena.
Spojené štáty a Veľká Británia sú síce toho názoru, že predchádzajúca rezolúcia 1 441 oprávňuje na vojenskú akciu proti Bagdadu, ďalšie rozhodnutie však považujú za žiaduce na to, aby získali širšiu podporu.
Situácia vyzerá tak, že zatiaľ by za rezolúciu hlasovali štyria členovia BR OSN -- Spojené štáty, Veľká Británia, Španielsko a Bulharsko.
Nemecko a Sýria už vyhlásili, že rezolúciu nepodporia. "Neexistuje dôvod pre novú rezolúciu," vyhlásil hovorca spolkovej vlády Bela Anda. Berlín zastáva názor, že zbrojné inšpekcie by mali ďalej pokračovať na základe rezolúcie 1 441.
Francúzsko, Rusko a Čína sú tiež toho názoru, že inšpekcie by mali pokračovať. Francúzsky prezident Jacques Chirac a jeho ruský kolega Vladimir Putin svoje stanovisko potvrdili aj vo včerajšom telefónnom rozhovore. "Iracký problém sa musí riešiť v prvom rade diplomatickými metódami." Takmer isté je, že Pakistan sa hlasovania zdrží.
USA musia teda bojovať o hlasy Čile, Mexika a troch afrických členov grémia -- Angoly, Kamerunu a Guiney.
Africké krajiny v BR OSN pritom v prípade kladného hlasovania dúfajú vo finančnú pomoc z Washingtonu.
USA v minulosti ukázali, čo môžu očakávať štáty, ktoré hlasujú proti Washingtonu, dodáva AP. V roku 1991 napríklad zrušil Jemenu ročnú podporu vo výške 24 miliónov dolárov, pretože krajina vtedy v BR OSN hlasovala proti legitimácii vojny v Perzskom zálive.
Bagdad údajne zničil svoje zbrane
Washington (TASR)
Po skončení vojny v Perzskom zálive v roku 1991 Irak zničil všetky svoje chemické a biologické zbrane, ako aj rakety schopné ich niesť. Povedal to údajne ešte v roku 1995 v súčasnosti už nebohý zať irackého lídra Saddáma Husajna spravodajským službám a inšpektorom OSN, napísal včera magazín Newsweek. Husajn Kamal utiekol z Iraku, ale neskôr sa ta vrátil a bol zavraždený. Podľa zdrojov, ktoré Newsweek nemenuje, Kamal "dúfal, že informácie, ktoré poskytol, povedú k zvrhnutiu Saddáma, ale keď si uvedomil, že Spojené štáty mu nepomôžu naplniť jeho sen o vláde nad Irakom, rozhodol sa vrátiť". Kamal, ktorý desať rokov riadil iracké jadrové, chemické, biologické a raketové programy, informáciu o zlikvidovaní irackých zbraní poskytol americkej Ústrednej spravodajskej službe (CIA), britskej vojenskej spravodajskej službe a inšpektorom OSN. OSN o tejto záležitosti mlčala, ako uvádza magazín, "z dvoch dôvodov: po prvé, inšpektori dúfali, že sa im podarí oklamať Saddáma a získať od neho ešte ďalšie odhalenia, a po druhé, Irak nikdy nepredložil dokumentáciu podporujúcu Kamalove tvrdenia". Aj napriek likvidácii zbraní a rakiet si však Bagdad podľa Kamala ponechal projekty a detaily výroby týchto zbraní, napísal Newsweek. "Kamal hovoril o ukrytých návrhoch, počítačových diskoch, mikrofišoch aj modeloch raketových hlavíc", pričom tento materiál bol podľa neho "prvým krokom na návrat k výrobe".