Vladimir Putin nie je ani zďaleka najdlhšie vládnucim prezidentom postsovietskych štátov. Do najvyššej politiky vstúpil až na konci deväťdesiatych rokov, keď sa za vlády prvého prezidenta Ruska Borisa Jeľcina stal šéfom Federálnej bezpečnostnej služby a potom predsedom vlády. Odtiaľ už viedla priama linka k prezidentskej funkcii, ktorú získal v roku 2000. V roku 2008 Putin dodržal platnú ústavu a už tretíkrát na funkciu prezidenta nekandidoval. Vtedy sa zdalo, že Rusko má šancu zostať „normálnym štátom“, ktorého hlavy sa striedajú pri moci a odchádzajú skôr, ako o tom rozhodne zdravie či smrť. A to napriek tomu, že nového prezidenta Dmitrija Medvedeva vybral za svojho nástupcu sám Putin. Ten prešiel do formálne podriadenej, ale mocnej pozície predsedu vlády. Lenže po štyroch rokoch, keď navyše Putin neváhal dávať najavo, že v skutočnosti je to on, kto o všetkom rozhoduje, sa vrátil v roku 2012 späť do prezidentského kresla. V posledných mesiacoch Putin ďalej posilňuje moc a nič nenasvedčuje tomu, že by v roku 2018 plánoval svoj post opustiť. Zároveň sa však o ňom nedá povedať, že by budoval nejakú rodinnú dynastiu. Špekuluje sa však, že Putin a jeho rodina majú obrovské majetky a že putinovský klan je najbohatší v celom Rusku.Reuters

V Rusku sa rodí nová KGB. Posilní moc Putina a ochráni ho pred prevratom

V Rusku sa na príkaz Vladimira Putina rodia dve nové organizácie, ktoré svojim vplyvom v ničom nezaostávajú za preslávenou KGB.

Ruský prezident si ich založením podľa bezpečnostných expertov potvrdzuje absolútnu moc. Zároveň mu môžu slúžiť ako poistka v prípade pokusu o prevrat, píše server Politico.

Rozširovanie moci Vladimira Putina v Rusku nie je ničím novým. Víťazstvo jeho strany v nedávnych parlamentných voľbách bolo jasné dlho dopredu. Ruský prezident svoj vplyv šíri aj mimo politiky. Zatiaľ posledným triumfom sú snahy o oživenie KGB.

Rošáda v ruských tajných službách má vyvrcholiť spojením Federálnej služby bezpečnosti (FSB) a zahraničnej rozviedky. Nový útvar sa bude volať Ministerstvo pre štátnu bezpečnosť. Vzniknúť by malo v rámci reforiem do roku 2018.

Moskovská bezpečnostné analytička Taťjana Stanovajová tvrdí, že založenie Ministerstva pre štátnu bezpečnosť je "víťazstvom pre stranu čekistov". Odkazuje na boľševickú tajnú políciu, takzvanú Čeku, vôbec prvú tajnú políciu v Sovietskom zväze.

Pre Putina je to pochopiteľný krok. S FSB mal dlhodobo komplikovaný vzťah. Slávila úspechy, ktorými sa ruský štátnik rád chváli. Zároveň v minulosti uskutočnil niekoľko pokusov o prevzatie nadvlády nad FSB. V roku 2007 dosadil do čela Federálnej služby pre kontrolu obchodu s drogami svojho blízkeho priateľa Viktora Čerkesova.

Mal prešetriť obchod s drogami na úrovni najvyššieho vedenia FSB. Neuspel. Putin neskôr založil špeciálny Vyšetrovací výbor, ktorému jeho ľudia zverovali tie najdôležitejšie prípady vrátane vyšetrovania vraždy Anny Politkovskej či Borisa Nemcova, píše Politico.

Čistky a nová krv

Tento rok snahy Putina dostali nový rozmer. V júni oznámil založenie takzvanej Národnej gardy, ktorá má mať až 400-tisíc členov. Podľa expertov na dianie v Rusku má poslúžiť pri potláčaní protestov a pokusov o zvrhnutie režimu.

V septembri na verejnosť presiakli správy o formovaní Ministerstva pre štátnu bezpečnosť. "V noci z 18. na 19. septembra sa Rusko zmenilo z autoritárskej krajiny na totalitnú," napísal na Facebook niekdajší člen Štátnej dumy Genadij Gudkov.

Skok v myslení Putina a snahy o absolútnu moc dobre dokladajú aj čistky, ktoré v posledných mesiacoch uskutočňuje. O miesto prišli stovky zamestnancov bezpečnostných služieb. Prezidentskú kanceláriu musel opustiť niekdajší parťák Putina z KGB Sergej Ivanov.

Mnohí sa čistkám divili. Putin však dobre vie, čo robí. Starých známych nahrádza mladou krvou. "Putin nemá rád, keď ho obklopujú ľudia, ktorí sa cítia nedotknuteľní kvôli ich priateľstvu. So svojimi starými priateľmi nechce mať nič spoločné. Chce ľudí, ktorí budú vykonávateľmi jeho vôle," myslí si analytik Stanislav Belkovskij.

Sústredenie moci do dvoch veľkých tajných služieb dáva zmysel. Putin si ich prostredníctvom upevňuje moc. Rovnako ako KGB chránila vtedajší sovietsky režim. KGB nebola tradičnou tajnou službou v západnom štýle, kde podobné organizácie chránili záujmy krajiny a jej obyvateľov. Jej hlavnou úlohou bolo ochrániť záujmy režimu.

Známka sily i obáv

"K hlavným činnostiam patril hon na špiónov, disidentov, dohľad nad médiami, športom a cirkvou," vysvetľuje bezpečnostný analytik Andrej Soldatov. Presne to teraz potrebuje Kremeľ. Rusko ekonomicky nerastie, ťažia ho sankcie aj nízke ceny ropy. Verejnosť začína byť nespokojná. Tajné služby môžu opäť slúžiť režimu.

"Z určitého hľadiska je to známka sily Putina. Cíti sa natoľko silný, že môže vládnuť autoritársky. Zároveň je to však čiastočne prejav slabosti, pretože za tým môže byť strach z prípadného palácového prevratu," mieni Belkovskij.

Politico pripomína, že Putin po dvadsiatich piatich rokoch uzavrel cyklickú premenu tajných služieb v Rusku. Keď sa v roku 1991 dovŕšil rozpad Sovietskeho zväzu, predznamenalo to koniec KGB. Prerodila sa v FSK (Federálnu službu kontrarozviedky) a v roku 1995 do FSB.

Cieľom bolo vytvoriť tajnú službu, ktorá bude konať bokom od politiky. To sa však nepodarilo a ešte v 90. rokoch začali do fungovania tajných služieb presakovať politické machinácie.

Kruh sa uzavrel v roku 2016. Ministerstvo pre štátnu bezpečnosť a Národná garda Rusko podľa bezpečnostných expertov navráti späť do doby KGB. Kto zasadne na čele týchto vplyvných aparátov tajných služieb, stane sa celkom iste vplyvným politickým hráčom. Skutočným bábkarom však bude bezpochyby Putin.

#KGB #RUSKO #TAJNÉ SLUŽBY #VLADIMIR PUTIN