Už v pondelok večer legislatívu schválil srbský parlament a schvaľovací proces ukončí až rokovanie federálneho parlamentu. Ústavnú chartu i zákon o jeho realizácii podporila absolútna väčšina poslancov. Zo 216 prítomných volených zástupcov sa za vyslovilo 166, proti bolo 47 a traja sa zdržali hlasovania. Informovala o tom včera britská televízna a rozhlasová spoločnosť BBC.
Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javier Solana v tejto súvislosti verí, že prijatie legislatívy srbským parlamentom je veľmi dôležité rozhodnutie. Informovala o tom juhoslovanská tlačová agentúra Tanjug s tým, že očakáva jeho skoré prijatie čiernohorským, ako aj zväzovým parlamentom. Úradujúca prezidentka a predsedníčka srbského parlamentu Nataša Mičičová vyhlásila, že je s najnovším vývojom spokojná. "Veľmi sa teším, že sme túto prácu ukončili a môžeme vkročiť do Európy," vyhlásila pre Tanjug po mimoriadnom zasadnutí srbského parlamentu.
Charta dáva zostávajúcim juhoslovanským republikám rozsiahlu autonómiu na obdobie najmenej troch rokov. Po uplynutí tejto lehoty môže každá z krajín rozhodnúť o svojej nezávislosti v referende. Srbsko a Čierna Hora budú mať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Taktiež zostáva zachovaný úrad juhoslovanského prezidenta a spoločného parlamentu, no obe krajiny sa stanú viac-menej nezávislými. Už dnes má každá z nich vlastnú menu. Do novej únie bude oficiálne patriť aj Kosovo s prevažnou väčšinou albánskeho obyvateľstva, ktoré je od operácie NATO pod medzinárodnou správou.
Najväčšou prekážkou pri rokovaniach o nove legislatíve bol systém voľby do spoločného parlamentu. Srbsko má totiž 10 miliónov obyvateľov, zatiaľ čo Čierna Hora iba 650 000, a to vrátane etnických Srbov.