Nie, nikto neprilial olej do ohňa. Po opatrných reakciách z Paríža a Berlína verejné vzrušenie nad "irackým" vyhlásením ôsmich európskych krajín pomaly odznieva. Ale to by nikoho nemalo mýliť -- šok sa v nemeckej i vo francúzskej vláde usadil hlboko, oveľa hlbšie, ako si obe chcú pripustiť. Dôsledky toho sa v debatách o podobe Európskej únie budú objavovať pravdepodobne ešte dlho, napríklad aj v správaní sa spolkovej vlády. Argument, že práve Nemci teraz nemôžu prestať so svojím zdôrazňovaním užšej európskej spolupráce, je správny -- to by totiž už i bez toho viditeľnú trhlinu vo vnútri EÚ len zväčšilo. Okrem toho, čo pripúšťajú aj v Berlíne, nemecká vláda má na tomto vývoji veľkú dávku spoluviny. Veď to boli práve Tony Blair a potom Gerhard Schröder, ktorí vlani svojimi stanoviskami skutočné európske odsúhlasenie pozícií v irackom konflikte zahrabali.
To však nič nemení na ďalšom veľkom nemeckom vytriezvení z Európskej únie. Povstanie okrajových štátov proti osi Francúzsko -- Nemecko prispieva k rozlúčke s európskou naivitou -- v povojnovom Nemecku dlho rozširovanou -- podľa ktorej je správne obhajovanie európskych a, naopak, nesprávne obhajovanie národných záujmov. Zjavný bol tento vývoj už v roku 1998, keď Schröder vlastnú volebnú kampaň viedol proti "rozhadzovačnej" únii. Odvtedy patrí pohľad na nemeckú pozíciu čistého prispievateľa do rozpočtu EÚ k pevným konštantám nemeckej politiky -- a to viedlo k otvorenej debate o výške poľnohospodárskych subvencií aj vo Francúzsku.
Tým sa do istej miery nemecká európska politika normalizuje -- Európska únia začína byť čoraz viac chápaná ako platforma na uplatňovanie národných záujmov. Táto skutočnosť si však vyžaduje intenzívnejšiu koordináciu. Nestačí len zhodnúť sa s Francúzskom. O svoju pozíciu bude potrebné bojovať, aj u menších partnerov. Druhým poučením by mohla byť klíma najbližších rozhovorov o európskom rozpočte. Veď už dávnejšie bije do očí, že krajiny ako Španielsko bez rozpakov nastavujú dlaň, pokiaľ ide o miliardy z Bruselu. Práve Aznar si získal povesť druhej Thatcherovej. Nikto potom nebude vytyčovať súvislosti s "irackým" vyhlásením. Ale pozícia pri rozhovoroch bude tvrdšia. Oprávnene. (hn/gaf)