Radikálna organizácia Islamský štát (IS), zmarila pokus o vydanie mesta Mósul bez boja irackej armáde. Oznámili to v piatok iracké bezpečnostné zdroje. Irak pripravuje ofenzívu proti IS v Mósule, ktorý táto organizácia ovláda od roku 2014. Operácia sa zdržiava kvôli otázke zapojenia tureckej armády. Turci sa chcú ofenzívy zúčastniť, Irak ale ich participáciu odmieta.
Podľa irackého zdroja zradu chystal jeden z veliteľov IS, ktorý sa rozhodol prejsť na druhú stranu. IS plán odhalil nedávno a vraj kvôli nemu zavraždil 58 ľudí, ktorých telá boli zakopané do hromadného hrobu na okraji mesta. Bol medzi nimi spolupracovník vodcu IS abú Bakra Bagdádího.
Agentúra Reuters informáciu získala od niekoľkých zdrojov, ku ktorým patrí poradca irackej vlády pre otázky IS Hišám Hášimí a plukovník Ahmad Táí, ktorý pracuje v armádnej rozviedke. Agentúra pozná meno vodcu rebelov, ale nezverejnila ho, aby neohrozila jeho rodinu.
Hášimí oznámil, že sa na plán odovzdania mesta prišlo, keď bol jeden z aktérov zadržaný a na telefóne mal odkaz týkajúci sa odovzdania zbraní. Priznal, že zbrane sú schované na troch miestach a že boli pripravené pre členov skupiny, ktorí sa chceli pripojiť k irackej armáde, až sa priblíži k mestu. Hovorca irackej protiteroristickej jednotky Sabah Numan prípad považuje za dôkaz, že IS stráca podporu nielen medzi obyvateľstvom, ale aj vo vlastných radoch.
Útok na Mósul je otázkou dní
Chystanej ofenzívy proti Islamskému štátu (IS) v irackom Mósule sa zúčastnia jednotky, na ktorých výcviku sa podieľalo Turecko. Oznámila to turecká tlačová agentúra Anadolu, podľa ktorej zdrojov by boje mohli začať v najbližších dňoch. Iracká vláda si neželá prítomnosť tureckých vojakov, a to ani cvičiteľov, na svojom území, a medzi Bagdadom a Ankarou kvôli tomu trvá napätie.
Anadolu napísala, že ak sa nestane nič iné, potom operácia začne za niekoľko dní. Opierala sa o účastníkov rozhovorov medzi Tureckom, USA a Irakom, ktorí ofenzívu pripravujú. Podľa tureckej agentúry budú do boja zapojení okrem vojakov irackej armády tiež oddiely irackých Kurdov.
Turecko chce, aby sa operácie zúčastnili aj jeho vojaci, čo iracký premiér Hajdar Abádí odmietol. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyhlásil, že turecká armáda nemôže byť z operácie vylúčená. Abádímu odkázal, že ako nižšie postavený politik nemôže dávať rozkazy jemu čoby prezidentovi. Mósul bol súčasťou Osmanskej ríše niekoľko storočí až do jej rozpadu.
Turecko má na základni Bašika na severe Iraku asi 2000 vojakov; tvrdia, že sú tam, aby pomohli cvičiť Iračanov na boj proti teroristom. Bagdad ale trvá na tom, že Turkov nepozval a že prítomnosť týchto vojakov porušuje zvrchovanosť Iraku. Iracké ministerstvo zahraničia si vo štvrtok pozvalo tureckého veľvyslanca a znovu protestovalo proti prítomnosti tureckých vojakov.
Hrozí nová utečenecká vlna
Oslobodzovacia operácia v Mósule má byť najvýznamnejšia bitka v Iraku od roku 2003, kedy bola zahájená invázia, ktorá zvrhla bývalého prezidenta Saddáma Husajna. Dvojmiliónový a väčšinovo sunnitský Mósul obsadil Islamský štát bez boja v roku 2014. Je to najvýznamnejšie mesto, ktoré IS ešte na severe Iraku kontroluje. Prípravy na boj oň trvajú niekoľko mesiacov.
OSN sa obáva, že boj o tak veľké mesto spustí neovládateľnú vlnu utečencov. Zatiaľ je IS vnútri mesta a očakáva sa, že bude navádzať útočníkov na centrum, aby ohrozil čo najväčšie množstvo civilistov a pamiatok. V bojoch o iné iracká mestá IS využíval civilistov ako ľudské štíty.
Humanitárne organizácie upozorňujú, že sa o útek pokúsi až 700 tisíc ľudí. V narýchlo zriadených táboroch sú podľa Nórskej rady pre utečencov (NRC) miesta pre 50 tisíc osôb, vo výstavbe sú ďalšie tábory pre asi 230 tisíc osôb. "To je veľký nepomer, pokiaľ príde také množstvo ľudí, vznikne chaos," vyhlásil Karl Schembri z NRC. Niektoré z táborov podľa neho navyše nie sú pre utečencov vhodné, pretože budú príliš blízko frontu a dobrovoľníci sa do nich nedostanú.