Zmätenie nepriateľa je jednou zo základných taktík ruskej armády na bojisku. Moskva na to používa veľké nafukovacie modely tankov, lietadiel i raketových systémov. Láka na ne nepriateľské bombardéry. Hlavným dodávateľom modelov je firma, ktorá sa zameriava prevažne na výrobu nafukovacích skákacích hradov a teplovzdušných balónov.
Na lúke neďaleko Moskvy tím firmy RusBal rozkladá rozmernú plachtu. Počas niekoľkých minút sa mení na lietadlo Mig-31. Z blízka je zrejmé, že ide o atrapu. Stačí však ustúpiť o pár metrov a stroj je nerozoznateľný od originálu. Spoločnosť RusBal, ktorá vyrába najmä skákacie hrady pre deti a teplovzdušné balóny, má v ponuke aj ďalšiu nafukovaciu armádnu techniku.
Ruské ministerstvo obrany je jej hlavným odberateľom. Atrapy armádnych strojov používa na bojiskách na zmätenie nepriateľa.
"Pozrite sa na väčšinu významných historických bitiek. Zistíte, že klamanie vždy vyhrá. Úprimnosť víťazstvo nezabezpečí," povedal reportérom New York Times Aleksej A. Komarov, ktorý sa stará o predaj nafukovacích bojových strojov. V ponuke má firma aj vernú kópiu raketového systému S-300 alebo nafukovacie bunkre.
Komarov založil RusBal v roku 1993. Najskôr sa sústredil na výrobu balónov, neskôr atrakcií pre deti. Práve skákacie hrady firmu priviedli na myšlienku, ako expandovať na armádny trh. "Na začiatku sme boli skeptickí," spomína Mária A. Oparinová, riaditeľka firmy a dcéra Komarova. Predvádzacie akcie pre armádnych činiteľov však dopadli nad očakávania.
Zmätenie nepriateľa
Spolupráca s ministerstvom obrany bola hotovou vecou. Oparinová neuviedla, koľko nafukovacích strojov firma pre armádu vyrobila. Tvrdí, že tieto informácie sú prísne tajné. Firma teraz zamestnáva 80 ľudí a presadila sa aj v zahraničí. Jeden z obchodov však skrachoval. RusBal mal do Iránu dodať atrapy rakiet S-300 spoločne s dodávkou skutočných zbraní. Ruská vláda však predaj zastavila kvôli sankciám OSN.
Nasadenie atráp v boji je jednoduché. Majú odlákať pozornosť nepriateľa od skutočnej techniky, ktorá sa tak vyhne bombardovaniu. Núti tiež nepriateľské velenie k zbytočnému prieskumu. Ich nasadenie má byť krátkodobé. Ak by ich armáda ponechala dlho na jednom mieste, nepriateľ zistí, že ide o podvod.
Webové stránky firmy neuvádzajú, koľko nafukovacie atrapy stoja. Reportéri New York Times zistili, že napríklad jeden nafukovací tank T-80 vyjde v prepočte na vyše 16 tisíc eur. Celý sa pritom zmestí do malého batohu.
Taktika zmätenia nepriateľa nie je pre ruskú armádu ničím novým. Vojenské triky Rusov sú známe ako maskirovka. Ide o psychologickú vojnu, ktorá je v novodobých konfliktoch kľúčová pre víťazstvo. Jej cieľom je zmanipulovať nepriateľa a skryť skutočné úmysly vojska.
Súčasťou maskirovky je propaganda, internetové dezinformačné kampane aj maskovanie vojakov v teréne. Sovietska armáda ju počas 2. svetovej vojny povýšila na umenie. Vydávala napríklad nepresné mapy, aby zmiatla nepriateľa. Niektoré cesty na nich boli zvedené do bažín.
Pozrite si prezentáciu firmy Rusbal:
Falošná armáda generála Pattona
Zmätenie nepriateľa nie je výsadou iba ruských vojsk. Podobné taktiky použili spojenecké vojská pri vylodení v Normandii v roku 1944.
Operácia Fortitude vychádzala v ústrety trvalým obavám Adolfa Hitlera z anglo-amerického vylodenia v Nórsku. Spojenci ich priživovali nájazdmi komandos proti nórskemu pobrežiu aj ostrovom v severnom Atlantiku. Všetkými možnými cestami vrátane fingovaných únikov diplomatickej pošty však Hitlera utvrdzovali, že chystajú vylodenie blízkosti strategického prístavu Trondheim.
Pripravená bola aj klamná operácia smerujúce proti Pas de Calais. Nemeckí generáli práve toto miesto považovali za oblasť, kde by najpravdepodobnejšie mohlo dôjsť k invázii. Čoskoro začali dostávať množstvo náznakov o tom, že sa Spojenci skutočne pokúsia zaútočiť po najkratšej spojnici medzi anglickým a francúzskym pobrežím.
Na letiskách okolo Edinburghu sa Nemcom podarilo vyfotografovať stovky prichystaných lietadiel. Netušili, že išlo o modely z tvrdého papiera a odpadového dreva. Odpočúvacie rádiostanice zachytávali rozsiahlu komunikáciu americkej 1. skupiny armád, ktorá mala vykonať inváziu. V skutočnosti išlo o vojsko duchov, zložené len z radistov a vrchného veliteľa. Nebol ním nikto iný ako George S. Patton.
V deň D Nemci nenasadili všetky sily, ktoré mali k dispozícii. Čakali na vylodenie u Pas de Calais, ale nikdy k nemu nedošlo. Operácia Fortitude skončila absolútnym úspechom. Jediným sklamaným človekom na strane Spojencov bol generál Patton, ktorý kvôli hre spravodajských služieb prišiel o možnosť bojovať vo Francúzsku od prvých dní.