Necelý mesiac po tom, ako Moskva vyriešila spory s Pekingom a "darovala" Číne 337 km2 svojho územia, sa črtá možnosť, že urovná ešte pikantnejší teritoriálny konflikt. Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vo vysielaní televíznej stanice NTV naznačil, že Rusko je pripravené vrátiť Japonsku časť Kurilských ostrovov. Tým by sa odstránila prekážka, ktorá bráni podpisu formálnej mierovej dohody medzi oboma krajinami.
Rusko ako právny nástupca Sovietskeho zväzu uznáva deklaráciu z roku 1956, vyhlásil Lavrov. V nej sa ZSSR zaviazal, že po podpísaní mierovej dohody odstúpi Japonsku dva ostrovy z južných Kuríl -- Habomai a Šikotan. Tokio však nesúhlasilo s likvidáciou amerických vojenských základní na japonskom území, a tak oficiálnu mierovú dohodu krajiny doteraz nepodpísali a Kurily ostali ruské. Teraz chce Moskva podľa Lavrova vzťahy s Japonskom úplne doriešiť.
Most medzi Kamčatkou a Japonskom
Kurily -- 1 200 kilometrov dlhý reťazec asi 30 ostrovov -- sú mostom medzi ruskou Kamčatkou a japonským Hokkaidom. Na ich území sa nachádzajú bohaté ložiská zlata, striebra, železa a titánu a celkovú hodnotu nerastných surovín na ostrovoch odhadujú na 45,8 miliardy dolárov. V oblasti Habomai a Šikotan je okrem toho možný ročný výlov okolo 800-tisíc ton morských plodov, čo by mohlo podľa expertov predstavovať zisk dvoch miliárd dolárov.
Dôležitá je však najmä strategická poloha Kuríl. Na Šikotane je ruská vojenská základňa, jeden z ostrovčekov skupiny Habomai -- Kaigara -- je od japonského Hokkaida vzdialený len štyri kilometre.
Sovietsky zväz získal ostrovy po druhej svetovej vojne, Tokio ich odvtedy žiada späť. Kurily sa stali obľúbeným miestom vychádzok japonských politikov, ktorí sa chodia okolo nich plaviť a dráždia Rusko. Sedemnásty február -- deň, keď v roku 1855 Japonsko a Rusko podpísali dohodu o hranici medzi ostrovmi Iturup a Urup, oslavuje Japonsko ako Deň severných teritórií.
Skúšobný balónik
Japonský premiér Džuničiro Koizumi svojim spoluobčanom sľúbil, že ostrovy získa ešte tento rok a vyzerá to tak, že Moskva je na rokovania pripravená. I keď Lavrov včera tvrdil, že zatiaľ sa nikto nepokúšal realizovať deklaráciu z roku 1956, na podobné vyhlásenia by sa neodvážil, keby nemal za sebou Kremeľ. Jeho slová sa tak rovnajú vypusteniu skúšobného balónika.
Reakcie boli rôzne. Prívrženci odstúpenia ostrovov tvrdia, že tento krok pôjde ruka v ruke s japonskými investíciami do ruskej ekonomiky, denník Izvestija však napríklad pripomenul, že také ľahké to nebude. Japonci totiž vždy nástojili na odstúpení všetkých štyroch ostrovov. "Neobývateľný Habomai a drobný Šikotan sa nedajú porovnávať s veľkými a husto obývanými Iturupom a Kunaširom," konštatoval.
A napokon sú tu ešte dva nezanedbateľné fakty, ktoré bránia dohode: historické konotácie na oboch stranách, ktoré dávajú otázke emotívny náboj, a motív nebezpečného precedensu. Internetový denník Utro.ru pripomenul, že hneď potom, ako Rusko ustúpilo Číne časť Chabarovskej oblasti, zorganizovali Fíni podpisovú akciu za návrat Karélie. "Helsinki zatiaľ na iniciatívu nereagovali, ale prečo by to po Kurilách nemali skúsiť," položil rečnícku otázku.
Triezvejší pozorovatelia však upozorňujú: sporná otázka sa vyrieši buď teraz alebo už nikdy. A nie je vylúčené, že by sa tak mohlo stať už začiatkom roku 2005, keď ruský prezident Vladimir Putin navštívi Japonsko.