Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
18.10.2016, 11:19

Štyri otázky a odpovede o rozhodujúcej bitke proti Islamskému štátu v Iraku

Najväčšie mesto Islamského štátu je pod útokom.

Štyri otázky a odpovede o rozhodujúcej bitke proti Islamskému štátu v Iraku
Zdroj: Reuters

Desiatky tisíc vojakov začali kľúčovú bitku o Mósul. Baštu Islamského štátu stráži už len hŕstka ozbrojencov, tí sa však na stret dôkladne pripravili a hodlajú bojovať do posledného náboja. Čo Iračanov v meste stretne a prečo je vlastne Mósul tak dôležitý? Redakcia iDNES.cz mapuje situáciu prostredníctvom otázok a odpovedí.

1 Kto vyrazil do boja o Mósul a aký je pomer síl?

Stúpencov teroristického hnutia Islamský štát (IS) sa z Mósulu snaží vypudiť predovšetkým až 30 tisíc irackých vojakov. Veľká časť z nich prešla výcvikom v réžii amerických inštruktorov, asi tri tisícky vojakov vycvičili Turci.

Iracká armáda má k dispozícii aj západnú techniku. Nie je však jasné, ako veľkú časť arzenálu rozmiestnila práve okolo Mósulu.

Mósul je metropolou severoirackého guvernorátu Ninive, ktorý zo severu a východu obklopuje autonómny Iracký Kurdistan. Nie je teda prekvapením, že sa do bitky zapojili tiež tisíce pešmergov - členov kurdských milícií, ktoré čoby neoficiálna armáda podliehajú prezidentovi kurdskej autonómie.

Pešmergovia sa aktuálne sústredia na oslobodzovanie dedín rozosiatych okolo Mósulu, do samotného mesta zrejme z etnických dôvodov nevtrhnú. Obývajú ho totiž prevažne sunnitskí Arabi, ktorí svojich kurdských susedov ani pred vypuknutím vojny v Iraku nemali príliš v obľube.

Bojov sa na strane Bagdadu zúčastňujú aj ďalší ozbrojenci z okolia, napríklad jezídi alebo militanti z radov vplyvného sunnitského kmeňa Šammár. Na úder sa už niekoľko mesiacov tajne pripravujú tiež americkí mariňáci, expedičná jednotka námornej pechoty o sebe v marci dala nechtiac vedieť smrťou jedného z mužov.

Celkový pomer síl hovorí jednoznačne: Iracká armáda hlási, že teroristom z Islamského štátu sa celkom postaví 80 tisíc bojovníkov. Číslo môže byť značne nadsadené, početná prevaha je však nesporná. Koncom júla bolo v Mósule podľa agentúry UPI desaťtisíc džihádistov, teraz má IS v meste tri až osem tisíc ozbrojených stúpencov, odhaduje americká armáda.

2 IS teda čelí drvivej presile. Prečo nie je už dávno porazený?

IS si v prvých mesiacoch svojho ťaženia Irakom dokázal poradiť aj s oveľa zdrvujúcejšou presilou. Keď sa na jar 2014 prihlásil o slovo v Mósule, bolo džihádistov podľa denníka The Guardian iba 800. Mesto vtedy strážilo 30 tisíc irackých vojakov, ktorí však bez jediného výstrelu utiekli a nechali na základniach aj svoje zbrane. Dôvodom bol zlý výcvik aj vybavenie, ale aj neochota položiť život za vládu vtedajšieho premiéra Málikího.

Dnešní vojaci sú k boju odhodlanejší, ale džihádisti mali viac ako dva roky na to, aby celý Mósul premenili na pevnosť. Metropola je pretkaná neprehľadnou sieťou tunelov.

Ozbrojenci sa tak môžu vojakom nečakane objaviť priamo za chrbtom - na mieste, o ktorom si Iračania mysleli, že už je pod ich kontrolou.

Tunely ústia v pouličných kanáloch aj v pivniciach rodinných domov. Niektoré sú zamínované, aby džihádisti vojakom skomplikovali prieskum.

"V podstate okolo seba vybudovali peklo na Zemi," povedal novinárom plukovník John Dorrian, hovorca amerických síl v Iraku. Skutočné peklo začal Mósul pripomínať vo chvíli, keď stúpenci IS zapálili ropu v zákopoch okolo mesta, ktoré v uplynulých mesiacoch vyhĺbili a naplnili. Hustý dym znemožňuje letecké údery aj ostreľovanie. Kedykoľvek sa z neho navyše môže vynoriť auto napchaté výbušninami so samovražedným atentátnikom.

Islamisti už z Mósulu nemajú kam ustúpiť, sú teda pravdepodobne odhodlaní bojovať až do posledného náboja. Kľúčové ulice prehradili betónovými zátarasami a neváhajú sa schovávať za ľudské štíty. Ak chcú irackí velitelia brať ohľad na civilistov, pribúda im teda zásadná starosť, ktorú však džihádisti pri streľbe ani explóziách nemajú.

3 Prečo všetkým stranám toľko záleží práve na Mósule?

Americký minister obrany Ashton Carter nazval začatie operácie za oslobodenie Mosule "rozhodujúcim momentom kampane", ktorá zasadí islamistom posledný drvivý úder. Silnými slovami nešetril ani iracký premiér Hajdar Abádí, ktorý bitku v štátnej televízii uviedol slovami: "Víťazná hodina odbila".

Mósul je hneď po Bagdade najväčším mestom celého Iraku, pred vypuknutím bojov ho obývali takmer tri milióny ľudí. Po celé stáročia bol preslávený ako významné centrum medzinárodného obchodu. Rozkladá sa neďaleko hraníc so Sýriou, Tureckom aj Iránom. Niekdajšie obchodné cesty teraz slúžia dodávkam zbraní, munície a zásob pre džihádistov.

Ten, kto má pod kontrolou Mósul, navyše môže zarábať milióny dolárov z ropných polí a početných rafinérií. Na "čiernom zlate" podľa CNN aktuálne profituje práve IS, ktorý ropu tajne - a nelegálne - predáva do susedných krajín.

Nemožno opomenúť ani symbolický význam, ktorý Mósulu prikladajú samotní džihádisti. Práve v tunajšej mešite ich vodca Abú Bakr Bagdádí ohlásil vznik kalifátu a postavil sa do jeho čela.

Od júna 2014 je metropola na rieke Tigris hlavnou baštou islamistov v Iraku. Jej význam ešte vzrástol, keď sýrske letectvo a Rusi začali bombardovať mesto Rakka. Elity Islamského štátu vo veľkom utekali práve do Mósulu, lebo v Iraku ruské nálety nehrozia.

4 Ako bitku prežíva civilné obyvateľstvo?

Podľa odhadov irackej armády zostáva v Mósule dodnes asi 1,5 milióna civilistov. Presný počet však nikto nepozná - je pravdepodobné, že sa tam v posledných mesiacoch stiahli "do bezpečia" obyvatelia okolitých miest, o ktoré sa práve bojovalo.

Iracká armáda pred dvoma týždňami začala vysielanie rozhlasovej stanice, ktorá ľuďom v Mósule radí, ako sa z mesta dostať. Utiecť z Mósulu nie je ľahké, džihádisti si ľudské štíty odísť nenechajú. Útek z mesta napokon svojim občanom v posledných dňoch neradí ani vláda. Podľa premiéra majú zostať doma, nevychádzať na ulicu a vyhnúť sa dôležitým štvrtiam.

Nad mestom potom krúžia stroje irackého letectva, ktoré do ulíc zhadzujú letáky s inštrukciami. Ľudia podľa nich napríklad nemajú nechávať v domoch plynové bomby a majú mať po ruke vlhké oblečenie pre prípad výbuchov a požiarov.

Vysoký komisár OSN pre utečencov upozorňuje, že bitka o Mósul môže viesť k obrovskej humanitárnej kríze s miliónom utečencov.

Humanitárne organizácie s vypätím síl budujú nové utečenecké tábory, môžu však hostiť rádovo len desiatky tisíc ľudí. "Nemáme miesto, mlieko pre deti ani plienky. Vydanie každej fľaše vody musí schvaľovať Ženeva," kritizoval v denníku Washington Post riaditeľ tábora Rizgard Ubaid neschopnosť medzinárodných organizácií reagovať na aktuálne problémy.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.