Nórska vláda súhlasila v pondelok s dočasným rozmiestnením 330 príslušníkov americkej námornej pechoty vo svojej krajine v roku 2017. Cudzí vojaci sa tak vrátia na územie Nórska prvýkrát od druhej svetovej vojny, informovala televízia NRK.

Na základni Vaernes

Americkí vojaci budú umiestnení na vojenskej základni Vaernes v strednom Nórsku od januára, uviedlo vo vyhlásení nórske ministerstvo obrany s tým, že o prípadnom predĺžení ich pobytu sa rozhodne v priebehu budúceho roka.

Nórsko je zakladajúci člen Severoatlantickej aliancie (NATO) a blízky politický spojenec USA. Jednotky NATO sa už dlho zúčastňujú na cvičeniach v tejto severskej krajine, ale nikdy neboli rozmiestnené na nórskom území.

"Spojené štáty sú naším najdôležitejším spojencom a máme takmer bilaterálny vzťah, ktorý by sme chceli rozvinúť," citovala agentúra Reuters ministerku obrany Ine Marie Eriksenovú Söreideovú.

Obrana Nórska je závislá od podpory spojencov

Obrana Nórska je závislá od podpory spojencov a pre bezpečnosť krajiny je rozhodujúce, aby "naši spojenci získali spoločne s nórskou armádou poznatky potrebné pre pôsobenie v Nórsku", uviedla ďalej Söreideová, ktorá v minulosti vyjadrila znepokojenie z vojenských aktivít Ruska od anexie Krymu v roku 2014.

Po vstupe do NATO v roku 1949 Nórsko v snahe upokojiť Rusko, s ktorým má spoločnú hranicu v Arktíde, prisľúbilo, že na jeho území nebudú pôsobiť cudzí vojaci, ak nebude samo napadnuté. Táto záruka sa však netýka cvičení partnerských krajín NATO.

Spomínaný krok vlády sa nepáči časti opozície. "Nevyslali sme dobrý signál. Čelíme studenej politickej klíme, ktorá si od Nórska vyžaduje predvídateľnosť," povedal NRK Audun Lysbakken, predseda malej opozičnej Socialistickej ľavicovej strany (SV). Nórsko by podľa neho malo skôr posilniť svoju obranyschopnosť a "nesnažiť sa o nejakú formu stálej prítomnosti amerických vojakov".