Sobotňajší parlamentné voľby na Islande by podľa prieskumov verejnej mienky mohla vyhrať Pirátska strana, prípadne skončí tesne na druhom mieste.
Budúcu islandskú vládu tak možno vytvorí politické zoskupenie, ktoré sa zasadzuje o slobodné šírenie informácií na internete, priamu demokraciu, dekriminalizáciu drog a ponuku azylu pre Edwarda Snowdena, píše denník The Guardian.
Nebývalý vzostup Pirátskej strany súvisí s obrovským rozčarovaním Islanďanov tradičnými politickými stranami po finančnom krachu krajiny v roku 2008 a tohtoročným škandálom okolo takzvaných panamských dokumentov, do ktorého bol zapletený aj expremiér Sigmundur Davíd Gunnlaugsson.
V prieskume verejnej mienky, ktorého výsledky boli zverejnené minulý týždeň v piatok, získala strana Píratar 22,6 percenta hlasov respondentov a mala náskok 1,5 percentuálneho bodu pred vládnou Stranou nezávislosti.
Vopred je zrejmé, že žiadna strana nebude mať dostatok hlasov, aby mohla riadiť krajinu sama. Piráti vylúčili vytvorenie koalície s ktoroukoľvek zo súčasných dvoch vládnych strán - teda so stredopravou Stranou nezávislosti a centristickou Pokrokovou stranou. Spojiť by sa ale mohli napríklad s ľavicovo-zeleným hnutím, ktoré v prieskume skončilo tretie s podporou 18,6 percenta respondentov, a s ďalšími opozičnými stranami.
Strana Píratar vznikla len pred štyrmi rokmi a na jej čele stojí 49-ročná poslankyňa a poetka Birgitta Jónsdóttirová, ktorá v minulosti pôsobila ako aktivistka a hovorkyňa rôznych hnutí, vrátane miestnej pobočky WikiLeaks či Priateľov Tibetu na Islande.
Vo voľbách v roku 2013 získala strana, ktorá má na svojom úrade vyvesenú čiernu pirátsku vlajku, päť percent hlasov a obsadila tri kreslá v 63-člennom parlamentu (Althingi).
Jónsdóttirová prehlasuje, že nemá ambície stať sa premiérkou Islandu, jej cieľom je ale skoncovať islandským politickým systémom, ktorý je podľa nej úplne nefunkčný. "Ľudia na Islande sú otrávení korupciou a protekcionizmom," hovorí politička. Svoju krajinu prirovnáva k chladnej, severskej obdobe Sicílie s vládou tvorenou niekoľkými "mafiánskymi rodinami" a ich priateľmi.
O svojej politickej strane Jónsdóttirová hovorí: "neoznačuje sa za ľavicu či pravicu, ale skôr za stranu, ktorá sa zameriava na systém. Inými slovami sa považujeme za hackerov súčasného zastaraného systému vlády."
Predčasné voľby na Islande boli vypísané po tom, čo niekdajší premiér Gunnlaugsson v apríli rezignoval po zverejnení takzvaných panamských dokumentov, ktoré odkrývajú praktiky prevádzania peňazí do daňových rajov. V dokumentoch bolo uvedené aj jeho meno.
Prevádzanie peňazí do offshoreových firiem nie je nezákonné. Podľa expertov ale dokumenty, ktoré unikli z panamskej právnej a poradenskej spoločnosti Mossack Fonseca, môžu poskytnúť dôkazy o daňových únikoch, praní špinavých peňazí, porušovaní sankcií, drogových obchodoch a ďalších zločinoch.
Demisiu premiéra i ďalších ministrov zapletených do škandálu požadovalo na jar v uliciach islandskej metropoly Reykjavíku 10 000 ľudí. Na Islande, ktorý má len 320-tisíc obyvateľov, to bola jedna z najväčších politických demonštrácií v histórii. Podpora Pirátskej strany vtedy v prieskumoch dosiahla 43 percent.