Prístup k Blízkemu východu, ktorého konflikty ohrozujú aj západnú civilizáciu, bude bezpochyby jedným z najdôležitejším faktorov budúcej americkej zahraničnej politiky. Faktorom ovplyvňujúcim aj bezpečnosť Európanov. 

"Ak budeme v Sýrii načúvať Hillary Clintonovej, zatiahne nás do tretej svetovej vojny," nechal sa minulý týždeň počuť republikánsky kandidát na amerického prezidenta Donald Trump. Narážal tak na plán Clintonovej na vytvorenie bezletovej zóny nad časťou Sýrie a bezpečných zón na ochranu civilistov.

Podľa Trumpa by sa tak ale Američania dostali do priameho konfliktu s ďalšou jadrovou veľmocou - Ruskom. Trump tiež označil terajšiu spojeneckú ofenzívu proti Islamskému štátu (IS) v Mósule za fiasko. Teda ešte predtým, ako sa vôbec v samotnom meste začalo bojovať.

Problémov oproti minulosti v regióne hojne pribudlo: vojna zúri v Sýrii, Iraku aj Jemene, Líbya sa stále nespamätala z pádu diktátora Muammara Kaddáfího, Turecko a Jordánsko zápasia s obrovským počtom utečencov, Kurdi bojujú o svoju samostatnosť a regionálne mocnosti Irán a Saudská Arábia sa utápajú v dlhodobom šiitsko-sunnitskom súperení. Stále tiež pokračuje izraelsko-palestínsky konflikt, ktorého riešenie bude s postupujúcim časom stále zložitejšie a bolestivejšie.

"Blízkovýchodný poriadok je tak fragmentovaný, že aj keby nejaké veľké vízie existovali, sú úplne nereálne," povedal denníku New York Times Emile Hokayem z bahrajnského Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie. Podobne opatrný je aj ďalší oslovený odborník Edward Djerejian, bývalý americký veľvyslanec v Sýrii a Izraeli. Biely dom by podľa neho mal zabudnúť na "budovanie národov" a sústrediť sa skôr na pomoc ekonomikám blízkovýchodných štátov.

Kým George W. Bush býva obviňovaný z prílišného intervencionizmu a nadmerného použitia vojenskej sily, jeho nasledovník Barack Obama naopak priniesol éru, v ktorej sa americkí vojaci z regiónu postupne sťahujú. Namiesto vysielania vojakov na horúcu pôdu Sýrie či Iraku sa Washington sústredí skôr na efektívne využívanie dronov a špeciálnych síl, ktoré teraz operujú aj vo vyššie uvedenej mósulskej ofenzíve.

Kandidáti zahmlievajú

Na otázky, ako sa vysporiadať s hrozbou predstavujúcou Islamský štát, nedali terajší prezidentskí kandidáti v kampani príliš jasné odpovede - Clintonová sľubuje zriadenie bezletovej zóny nad Sýriou, čo by značne oslabilo možnosti režimu Baššára Asada,

Trump sa zase usiluje o väčšiu spoluprácu s Ruskom, ktoré v súčasnosti bojuje na opačnej strane barikády. Tento rok na jar potom Trump vyhlásil, že na zničenie IS by stačilo 30 tisíc amerických vojakov - nesľúbil už ale, že ich do vojny vyšle. V tweetu potom kritizoval ofenzívu v Mósule, na ktorú sa vraj mohli islamisti dlhé mesiace pripravovať.

V boji proti IS by nová hlava štátu mala ale mať predsa len už komfortnejšiu pozíciu ako Obama. Očakáva sa, že do úradu vstúpi vo chvíli, keď už islamisti stratia svoje najväčšie mesto, iracký Mósul, a možno aj sýrsku Rakku. Nenávistnú ideológiu ale ani tieto porážky zrejme nevykorenia.

Dramaticky odlišný majú obaja kandidáti názor aj na Irán, ktorý teraz rýchlo posilňuje svoj vplyv v regióne. Clintonová k nemu bola síce kritickejšia než Obama, práve ona ale začala rozhovory o dohode na utlmenie iránskeho jadrového programu, ktorá podľa nej plní svoj účel a svetu priniesla bezpečie.

Trump naopak dohodu odmietol s tým, že nepožadovala od Iránu patričné ​​ústupky. Najskôr hovoril o jej vypovedaní, hneď ako vstúpi do úradu, neskôr jeho poradcovia spresnili, že by ju chcel len upraviť. Ako presne, nie je opäť jasné.

Dohoda s Iránom sa dotýka aj amerického vzťahu k Izraelu, ktorý v posledných rokoch prechádza zaťažkávacou skúškou, a ešte zhoršila vzťahy Obamu s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom. "V deň, keď sa stanem prezidentom, skončí doba, kedy sa k Izraelu správame ako k občanom druhej triedy," citoval z Trumpovho marcového prejavu denník The Wall Street Journal.

Ambasádu do Jeruzalema

Jedným z mála konkrétnych Trumpovcov návrhov v tejto oblasti je presun americkej ambasády z Tel Avivu do Jeruzalema. Pri rokovaniach medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi vyhlásil Trump, že sa bude snažiť byť neutrálny, po kritike z izraelského tábora spresnil, že byť neutrálny bude veľmi ťažké.

Od Clintonovej sa očakáva podobne kritický postoj k izraelským nelegálnym osadám, ako má Obama, zároveň ale bývalá ministerka zahraničia argumentuje svojou viac než štvrťstoročie trvajúcou skúsenosťou so spoluprácou s Izraelčanmi a sľubuje im nové technológie na odhalenie Hamasom budovaných tunelov v Pásme Gazy.

V e-mailoch, ktoré v posledných dňoch zverejnil server Wikileaks, sa Clintonová vyjadrila v prospech vedenia mierových rozhovorov aj v prípade, že by boli "potemkinovské".

"Ak bude zvolená Hillary Clintonová, bude zrejme pokračovať v súčasnom status quo amerických vzťahov voči Izraelčanom i Palestínčanom. To v kombinácii s politikou izraelského premiéra Netanjahua zrejme neprinesie žiadny zásadný prelom v potenciálnej obnove mierového procesu," hovorí politológ Marek Čejka, ktorý sa špecializuje na izraelsko-palestínsky konflikt.

V prípade výhry Trumpa naopak upozorňuje na jeho nevypočítateľnosť a nekonzistentnosť: "Celkovo sa zdá, že bude viac naklonený izraelskej nacionalistickej pravici (i Netanjahuovi) a jej politike, teda aj zachovaniu, prípadne ďalšej výstavbe židovských osád," dodáva Čejka.

O záverečnej mierovej iniciatíve, na ktorú už má len pár týždňov, sa napokon špekuluje aj v prípade Obamu.