Posledného rakúskeho cisára Karola I. (ako uhorský kráľ Karol IV.) by mal pápež Ján Pavol II. pravdepodobne už na budúci rok blahorečiť. Vatikán totiž uznal jeho "cnosti" a zázračné uzdravenie rehoľnej sestry, ktoré potvrdili tri nezávislé lekárske posudky. Mníška sa mala zotaviť po tom, ako sa modlila za blahorečenie panovníka z rodu Habsburgovcov.
"Hľadal mier a pomáhal chudobným. Viera určovala jeho život od mladosti, a hlavne počas prvej svetovej vojny a exilu na ostrove Madeira, kde zomrel ako svätec," vyhlásil pri príležitosti podpísania príslušného dekrétu kardinál José Saraiva Martins -- prefekt vatikánskej kongregácie pre kanonizáciu. Katolícka cirkev už v apríli potvrdila, že Karol I. bol "vzorný kresťan, manžel, otec rodiny a panovník". Blahorečenie sa považuje za predstupeň k vyhláseniu za svätého.
Karol I. sa stal cisárom v roku 1916. Mladý Habsburg nastúpil na trón ešte ani nie 30-ročný -- v neľahkom období prvej svetovej vojny. Posledný panovník monarchie je známy predovšetkým tým, že sa pokúšal o dosiahnutie separátneho mieru pre Rakúsko-Uhorsko. Rok pred ukončením vojny v liste svojmu švagrovi princovi Sixtovi Bourbonskému-Parmskému, bratovi cisárovnej Zity, uznal francúzske nároky na Alsasko-Lotrinsko. Dokument, ktorý zverejnil francúzsky predseda vlády Georges Clemenceau neskôr zapríčinil vážnu krízu vo vzťahoch medzi Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom.
Napriek mierovým snahám je cisár pre mnohých historikov spornou osobnosťou. V súvislosti s panovníkom hovoria o jeho údajnej spoluzodpovednosti za masakre, ktoré sa ku konci vojny udiali najmä na talianskom fronte, či spomínajú nevydarené pokusy o návrat k moci, ktoré mohli viesť ku krviprelievaniu. Aj viedenský arcibiskup Christoph Schönborn nedávno pripustil, že Karol I. je pre mnohých Rakúšanov kontroverznou postavou dejín.
Tou však nie je pre Modlitebnú ligu cisára Karola, ktorá ho považuje za svätca. Členovia spoločenstva, na ktorého čele stojí sanktpöltenský biskup Kurt Krenn, minimálne raz mesačne obetujú modlitbu, omšu či sväté prijímanie aj za skoré blahorečenie služobníka "Božieho Karola".
"Modlitebná liga je nostalgické prostredie monarchizmu a klerikalizmu, ktoré má skúsenosti s ceremóniami a intrigami. Nadchádzajúce blahorečenie podporuje aj pokusy Habsburgovcov v ich tvrdohlavom nárokovaní si častí obrovského majetku v Rakúsku, ktoré prichádzajú z toho istého prostredia," uviedol a margo spoločenstva nemecký denník Süddeutsche Zeitung.
Rakúske médiá zasa v tejto súvislosti pripomenuli, že na ceremónii podpísania dekrétu sa zúčastnil aj najstarší syn posledného cisára Otto a početní predstavitelia európskej šľachty. Rakúske médiá sú však oveľa zhovievavejšie. "Blahorečenie patrí predovšetkým kresťanovi Karolovi," konštatoval v komentári konzervatívny denník Die Presse. "Kto žije v nespokojnosti so svojimi dejinami, kto nie je pripravený vidieť brvno vo vlastnom oku, ten sa môže spokojne posmievať Vatikánu, pápežovi či modlitebnej lige. Keď sa však niekto nezaujato pozrie, prečo sa má tento panovník stať vzorom pre kresťanský svet, môže to byť preňho užitočné. Môže byť dokonca hrdý, že blahoslavený je Rakúšan," dodáva a odpovedá si na otázku, o ktorej bude rozmýšľať nejeden "republikánsky" Rakúšan.