Jednou z najdôležitejších súčastí odovzdania moci do rúk novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa budú brífingy o sile amerického špionážneho aparátu a prebiehajúcich tajných operáciách. Dozvie sa tiež o možnostiach ovplyvňovať armádu a o krízových plánoch v súvislosti s jadrovými zbraňami.
„Sila prezidentskej funkcie má dve strany mince. Na jednej je to neuveriteľná koncentrácia ústavnej a právnej autority v jedných rukách. Z druhého pohľadu je to však funkcia najviac limitovaná a neistá,“ povedal kedysi podľa novinára Washington Post Boba Woodwarda o svojej pozícii americký prezident Barack Obama. Presne to teraz čaká Donalda Trumpa, ktorý bude musieť podstúpiť sériu školení o právomociach vo veciach národnej i medzinárodnej bezpečnosti.
Obama v roku 2008 po tom, čo bol zvolený a v jednom utajenom stredisku v Chicagu dostal prvú z citlivých špionážnych informácií, zažartoval, že „je dobré, že sú tu zamrežované okná, inak by som z niektorého vyskočil“, píše tiež Woodward, ktorý spolu so svojím kolegom Carlom Bernsteinom v roku 1972 odhalil aféru Watergate. Tá viedla k rezignácii prezidenta Richarda Nixona.
Hoci Trump už absolvoval niekoľko brífingov ohľadne hrozieb a možností, ako im predísť, až po zvolení sa oficiálne dostane k tým „najhlbším tajomstvám“.
Stámilióny životov v rukách jedného muža
Najdôležitejší brífing, ktorý je zároveň chronologicky posledným, bude o možnostiach nukleárnej vojny a obsahu slávneho jadrového kufríka. Ten, familiárne nazývaný „futbalová lopta“, obsahuje autentifikačné kódy, ktoré umožňujú prezidentovi vydať pokyn na jadrový útok a zároveň zamedziť nepovolaným, aby tak urobili namiesto neho. V kufríku je aj takzvaná čierna kniha, súbor prísne tajných kódovaných informácií na 75 stranách. Obsahuje záložné plány na použitie jadrových zbraní proti potenciálnym protivníkom ako Čína a Rusko v modelových situáciách.
Existujú tri kategórie cieľov nukleárnych striel – vojenské ciele, vojnu podporujúce či ekonomické terče a hlavní predstavitelia nepriateľa. Existujú aj „podmožnosti“, ktoré je možné kombinovať a vybrané ciele je možné vynechať.
Podľa Woodwardových informácií „čierna kniha“ obsahuje aj odhady obetí v prípade najdôležitejších cieľov, niekedy ide o milióny, inokedy aj o stámilióny potenciálnych obetí. „Prezidenti v minulosti nemali príliš veľký záujem vedieť o plánoch pre prípad nukleárnej vojny a zdráhali sa prijať zodpovednosť, ktorú jadrový kufrík prináša,“ odvoláva sa Woodward na zdroje z Bieleho domu.
Celkovo je systém kufríka vytvorený pre rýchlu odpoveď v prípade núdze. Rozhodnutie by v takej chvíli musel prezident USA urobiť v priebehu niekoľkých minút bez šance konzultovať s ministrom obrany, generálmi alebo predstaviteľmi Národnej bezpečnostnej rady (NSC).
Od ministerstva obrany bude Trump poučený o súčasných vojenských operáciách v Afganistane, proti Islamskému štátu a na ďalších miestach sveta. „Dedím svet, ktorý môže vyletieť do povetria každú minútu šiestimi spôsobmi a budem mať mocné, ale pritom iba obmedzené a neisté prostriedky, ako tomu zabrániť,“ povedal podľa Woodwarda Obama v roku 2008 s tým, že to bol moment, v ktorom najrýchlejšie vytriezvel v predstavách o fungovaní sveta. Že je to pravdivá príhoda, dokonca prezident sám potvrdil v interview o dva roky neskôr.
Povedia mu všetko, čo bude chcieť
Počas úplne prvého školenia čaká Trumpa detailný pohľad na technické a ľudské zdroje informácií a metódy, pomocou ktorých sa získavajú z programov so špeciálnym prístupom, teda najcitlivejších zdrojov prísne tajných projektov, napríklad o útokoch dronov. Ak Trump bude chcieť, bude mu prezradená identita ktoréhokoľvek špióna CIA v zahraničí. Hoci v minulosti to podľa Woodwarda spravidla prezidenti nepožadovali, pokiaľ nešlo o nejakého kľúčového informátora CIA.
Ďalšie metódy, ktoré bude využívať, sa týkajú najcitlivejších technických schopností Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA). Tá je schopná nabúrať rôzne formy komunikačných kanálov v zahraničí, uložiť ich obsah a poskytnúť ho všetkým analytikom, operatívcom a prezidentovi. Ten je považovaný za „prvého zákazníka“ spravodajských služieb, ktoré mu musia vyhovieť vo všetkých požiadavkách na prístup k tajným dokumentom.
Druhý Trumpov brífing sa bude týkať všetkých utajených akcií CIA, ktoré majú za cieľ zmeniť zahraničné udalosti v prospech USA, ale bez toho, aby sa o tom niekedy dozvedela verejnosť. Takýchto akcií je v súčasnosti zhruba tucet, všetky schválené a podpísané prezidentom Obamom. Niektoré majú podobu rozsiahlych „smrtiacich protiteroristických operácií“. Iné sú zamerané na určitú krajinu, kde majú za cieľ napríklad zastaviť genocídu alebo platiť politickej opozícii či rebelom.
Všetky operácie budú pokračovať, než sa Trump rozhodne zrušiť ich alebo zmeniť. Väčšinou sa ešte pred inauguráciou prezident rozhodne, v ktorých chce pokračovať a v ktorých nie. Po zložení prísahy ich potom môže akokoľvek modifikovať či začať nové.
Zo zákona musí o všetkých nových operáciách prezident informovať spravodajské komisie Senátu i Snemovne reprezentantov. V prípade najcitlivejších akcií mu stačí konzultovať s takzvaným Gangom ôsmich, kam patria hlavní predstavitelia oboch strán v oboch komorách Kongresu a predsedovia spravodajských komisií oboch komôr spolu s ich opozičnými zástupcami. K týmto najdôležitejším akciám napríklad patria opatrenia proti šíreniu jadrových zbraní alebo vedomostí o ich výrobe. Týka sa to aj ofenzívnych kyberútokov zameraných na nabúranie do počítačových systémov cudzích vlád.
Trump tiež dostane informácie o domácich protiteroristických akciách Federálnej služby pre vyšetrovanie (FBI) a Oddelenia pre bezpečnosť vlasti. Dozvie sa tiež o plánoch súhrnne nazývaných Kontinuita vlády. Sem patria prípady, keď teroristický útok alebo iný problém vedie k smrti prezidenta či znemožneniu výkonu jeho funkcie.