Budúci americký prezident Donald Trump zdedí od Baracka Obamu okrem iného jadrový kufrík. Prenesie sa na neho tak zodpovednosť nariadiť počas iba niekoľkých minút jadrový útok. Niekoľko amerických prezidentov už pritom v minulosti riskovalo, keď stratili prístupové kódy ku kufríku.

Keď 20. januára dorazí prezident Barack Obama na inauguráciu svojho nástupcu vo Washingtone, bude ho naposledy sprevádzať nosič s jadrovým kufríkom. Budovu Kapitolu už bude s kufríkom (a samozrejme aj s nosičom) opúšťať Donald Trump. Pôvodne realitný magnát tak bude po zvyšok svojho funkčného obdobia vždy len pár minút od toho, aby nariadil jadrový útok.

Na konzultáciu s vojenskými poradcami a následné rozhodnutie môže mať prezident menej ako 15 minút. Presne tak dlho trvá, než na Washington alebo New York dopadnú rakety vypálené z Atlantiku.

Človek, ktorý jadrový kufrík nosí, tak musí byť prezidentovi neustále po ruke. "Musíte byť pripravený kedykoľvek. Čas medzi vydaním varovania a prevedením (útoku) je veľmi krátky," uviedol pre CNN Pete Metzger, ktorý jadrový kufrík nosil počas vlády Ronalda Reagana.

Čierna kniha a prístupové kódy

Asi dvadsaťkilový kožený kufrík s anténou, ktorý v USA prezývajú "futbalová lopta", je opradený mnohými mýtmi. Jedným z nich je napríklad to, že obsahuje tlačidlo, ktoré jadrovú strelu vypáli. V skutočnosti je to o niečo zložitejšie. Niekdajší šéf Vojenského úradu Bieleho domu Bill Gulley vo svojej knihe popísal, že jadrový kufrík obsahuje štyri veci.

"Čiernu knihu" s možnými scenármi jadrových útokov aj odhady možných obetí, kartičku - o veľkosti kreditky - prístupových kódov, ktoré slúžia na identifikáciu prezidenta pri kontakte s armádou, zoznam tajných bunkrov, kam sa môže prezident schovať, a inštrukcie na použitie núdzového vysielacieho systému.

Vybavenie kufríka tak slúži na to, aby sa prezident čo najrýchlejšie rozhodol a autorizoval svoje príkazy. Zabrániť jeho rozhodnutiu by mohla jedine vzbura ozbrojených síl, a to navyše iba v prípade, že by sa proti nemu postavil viac ako jeden človek.

"Prezident má najvyššiu právomoc rozhodnúť, či použiť americké nukleárne zbrane. Bodka," povedal Kingston Reif z Asociácie pre kontrolu zbraní (ACA).

"Nepredvídateľný" Trump

Trumpov tím ale zatiaľ na otázky, ako sa budúci prezident k nukleárnym zbraniam stavia, nereagoval. Jeho výroky počas predvolebnej kampane však mnohých vydesili.

"Keď na nás zaútočí Islamský štát, vy by ste neodpovedal jadrovou zbraňou?" Odvetil Trump v marci na otázku moderátora stanice MSNBC. Podobne reagoval aj na otázku, či by atómovkou zaútočil na Európu. "Európa je veľká. Nebudem sťahovať karty zo stola," povedal.

Neskôr svoje slová zmiernil a uviedol, že použitie jadrových zbraní je "až poslednou možnosťou". Dodal však, že voči nepriateľom chce byť "nepredvídateľný".
Práve jeho nepredvídateľnosť a temperamentný charakter kritizujú odborníci na vojenstvo aj jeho politickí rivali. Za "nespôsobilého" ho označil Obama aj bývalý šéf CIA Michael Hayden, demokratka Hillary Clintonová sa zase voličov na mítingoch pýtala, či by Trump mal skutočne mať "prst na tlačítku".

"Znovu a znovu dokazuje, že je vznetlivý, defenzívny a mláti okolo seba. Trumpova nevyrovnaná a nestabilná osobnosť prispieva k nedôvere v jeho schopnosť docieliť správne rozhodnutie," napísal v komentári pre server Politico Bruce Blair, bývalý dôstojník a expert na jadrovú bezpečnosť.

Carter poslal kartu do čistiarne, Clinton ju stratil

Vojenskí poradcovia, ktorí jadrový kufrík pre prezidenta nosia, musia prejsť rozsiahlou previerkou ministerstva obrany, tajných služieb a FBI a absolvovať pravidelné psychologické kontroly. Prezidenta Spojených štátov však podľa CNN nič také nečaká. Bývalý nosič kufríka Metzger ale upokojuje, že podľa jeho skúsenosti pristupujú šéfovia Bieleho domu k svojej funkcii zodpovedne.

Ani to ale nemusí stačiť. Množstvo prezidentov nosilo kartu prístupových kódov vo vrecku saka, čo sa im niekoľkokrát vypomstilo.

Zamestnanci Jimmyho Cartera jeho sako poslali spolu s kartou do čistiarne. Po neúspešnom atentáte na Ronalda Reagana v roku 1981 zase karta s kódmi ležala nestrážene na podlahe nemocnice, kam zrejme z Reaganovho saka vypadla. Počas chaosu po streľbe sa navyše nosič kufríka od prezidenta vzdialil a do nemocnice ho nesprevádzal, napísal magazín Smithsonian.

Asi najbizarnejšiu skúsenosť má však za sebou Bill Clinton, ktorý v roku 2000 nemohol kartu prístupových kódov niekoľko mesiacov nájsť a nikomu to nepovedal. Keď sa na to prišlo, nedokázal si spomenúť, kedy ju videl naposledy.