Iba niekoľko dní po schválení novej Európskej komisie v Európskom parlamente má jej predseda poslancom opäť čo vysvetľovať. Komisár pre dopravu, Francúz Jacques Barrot, čelí kritike za zatajovanie informácií o súdnom procese z roku 2000, v ktorom dostal podmienečný trest straty slobody na osem mesiacov.
Európska komisia sa dnes ujíma päťročného mandátu a začína pracovať. Predseda José Barroso má však iné starosti ako sťahovanie do úradu -- musí s poslancami rokovať o novom prípade. Podrobnosti k Barrotovmu politickému životopisu žiadajú socialisti, druhý najsilnejší klub v parlamente.
Škvrnu na komisárovej minulosti objavil britský poslanec Nigel Farage, zvolený za stranu s názvom Nezávislosť britského kráľovstva, ktorá sa netají kritickými stanoviskami voči európskemu integračnému spoločenstvu. Poslanec zistil, že Barrota pred štyrmi rokmi súd uznal vinným z nezákonného financovania politickej strany, pričom v registri trestov je bez záznamu len vďaka prezidentskej amnestii Jacqua Chiraca. Hlavným Barrotovým problémom podľa Faragea je fakt, že poslancom o uvedenom súdnom pojednávaní nič nepovedal.
"Barrot sa rozhodol, že o svojej minulosti sa nezmieni pred predsedom komisie ani pred poslancami Európskeho parlamentu," uviedol britský poslanec. "Tým ohrozil dôveryhodnosť celej komisie," vysvetlil svoj postoj.
Európska komisia tvrdí, že Barrot sa z hľadiska francúzskeho právneho poriadku ničím neprevinil, má čistý trestný register a nevylúčili ho z verejného života. Okrem toho Barrot nebol nikdy obvinený z osobného obohacovania sa. Komisia preto nepovažuje za čudné, že predseda Barroso o Barrotovej minulosti nevedel.
Predseda socialistickej frakcie Martin Schulz má iný názor. Chce sa čo najskôr stretnúť s Barrosom i Barrotom a potom sa rozhodne, aké ďalšie kroky podnikne. "Musíme zodpovedať dve otázky. Po prvé, prečo Barroso o súde nič nepovedal pred poslancami, a po druhé, ako sa tento prípad dotkne vzťahu komisie a Európskeho parlamentu," uviedol Schulz.
Predseda Európskej komisie José Barroso vyhlásil, že europarlament dostane čo najskôr vyjadrenie samotného Barrota. Jeho prípad vo Francúzsku nie je ničím výnimočný. V 90. rokoch polícia vyšetrovala väčšinu politických strán v snahe odhaliť praktiky nezákonného financovania. Strany prali peniaze zamestnávaním "čiernych duší" alebo vytváraním organizácií, ktoré dodávali ničnehovoriace expertízy podnikateľom a tí za ne platili vysoké sumy.
Takéto metódy používal aj Sociálno-demokratický stred, ktorého predsedom na rozmedzí 80. a 90. rokov bol práve Barrot. V roku 2000 súd uznal vedenie tejto strany za kolektívne vinné. Šlo o bývalého ministra spravodlivosti Pierra Méhaignerieho, bývalého ministra dopravy Bernarda Bossona a bývalého ministra práce Jacqua Barrota.
Aj keď predseda Európskej komisie za Barrotom stojí, situácia je mu nepríjemná. Barroso totiž odvolal napríklad lotyšskú kandidátku na komisárku Ingridu Udreovú kvôli podozreniu, že je zapletená do korupcie v podobnom prípade. Fakt, že Udreová odišla, kým "mlčiaci" Barrot zostal, vyvoláva dojem dvojakého metra.
Pre odpor poslancov Barroso vymenil dvoch nominovaných komisárov -- Udreovú a Taliana Rocca Buttiglioneho, kým Maďar László Kovács po kontroverziách prevzal rezort vnútorného trhu. Ak sa poslanci rozhodnú pre tlak na Barrosa, môžu ho k Barrotovej výmeny donútiť na základe dohody o osobnej zodpovednosti komisárov. (hn/gaf)