Experta na meranie radiácie, ktorý pomáhal pri vyšetrovaní vraždy Alexandra Litvinenka, našli v máji mŕtveho. Vykrvácal po bodných ranách. Štyridsaťšesťročný Puncher vykrvácal po trojici bodných rán do ruky, krku a brucha, píše server The Times.
Vyšetrovatelia na základe pitvy uviedli, že spáchal samovraždu kuchynským nožom. Patológ v správe dodal, že cudzie zavinenie nemožno úplne vylúčiť. Záverom však je, že si expert na meranie radiácie spôsobil zranenie sám.
Puncher sa zaoberal problematikou absorbovania radiácie do živých tkanív. Bol to on, kto stanovil presné množstvo polónia, ktoré použili vrahovia pri odstránení agenta ruskej tajnej služby Alexandra Litvinenka v roku 2006.
Brit vo svojej praxi kombinoval znalosti z lekárstva i výskumu jadrových materiálov. Bol vedúcim pracovníkom v rámci kontraktu Veľkej Británie a USA, ktorý sa zaoberal meraním koncentrácie polónia v tkanivách niekdajších pracovníkov sovietskeho jadrového programu.
Práve táto práca však zrejme stála Punchera život. Jeho manželka Kathryn sa britskej tlači zverila, že Puncher sa stal posadnutým chybou, ktorú v rámci tohto projektu urobil. Podľa kolegu Georgea Etheringtona sa obával, že kvôli chybe skončí v americkom väzení. Išlo však len o "chybu v programovaní". Podľa Etheringtona bol strach jeho kolegu z uväznenia iracionálny.
Puncher sa vlani vybral kvôli svojej práci do Ruska. Po návrate sa podľa Kathryn zmenil. "Bola som zvyknutá, že varil všetky jedlá, ale zrazu s tým prestal. Vyzeralo to, ako keby o všetko stratil záujem," opísala. V máji tohto roku spáchal samovraždu.
Z agenta zradca Ruska
Alexander Litvinenko pracoval ako agent pre sovietsku tajnú službu KGB a v jej ruskej nástupníckej organizácii Federálnej bezpečnostnej službe (FSB) to dotiahol až na plukovníka. Postupne však začal kritizovať pomery vo vnútri FSB a kriticky sa vyjadroval aj k politike Kremľa.
V roku 1998 obvinil svojich nadriadených, že mu nariadili zavraždiť podnikateľského magnáta Borisa Berezovského, ktorý žil pod novou identitou v Británii. Potom bol niekoľkokrát zatknutý a v roku 2000 v obavách o svoj život ušiel do Británie, kde získal politický azyl.
V roku 2002 vyvolal Litvinenko značný rozruch knihou "Blowing Up Russia: Terror from Within" v ktorej obvinil FSB zo série atentátov namierených proti obytným budovám v roku 1999, pri ktorých zahynulo viac ako 300 ľudí. Ruské úrady útoky väčšinou pripísali Čečencom. V júni toho istého roku bol v Rusku v neprítomnosti odsúdený na podmienečný trest 3,5 roka za údajné zneužívanie právomocí a za krádeže výbušnín a bol na neho vydaný zatykač.
Zdravotné problémy sa u Litvinenka prejavili 1. novembra 2006, bol hospitalizovaný v severnom Londýne. Zhruba po dvoch týždňoch bol kvôli zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu prevezený do University College Hospital, prišiel o vlasy a dramaticky stratil na váhe. Dostal policajnú ochranu. Zomrel 23. novembra 2006. Krátko pred smrťou obvinil zo svojho konca ruského prezidenta Putina.
Neskôr vyšlo najavo, že krátko pred svojou hospitalizáciou sa Litvinenko v londýnskom hoteli Millennium stretol s bývalými ruskými tajnými agentmi a podnikateľmi Andrejom Lugovojom, Dmitrijom Kovtunom a Vjačeslavom Sokolenkem a v jednej reštaurácii aj s talianskym bezpečnostným expertom Mariom Scaramellom, ktorý mu mal odovzdať informácie o vražde ruskej novinárky Anny Politkovskej.
Britské úrady po Litvinenkovej smrti oznámili, že smrť súvisí s prítomnosťou rádioaktívneho izotopu polónia 210. Zvýšená hladina rádioaktivity bola nameraná na oboch miestach stretnutí z 1. novembra a tiež v Litvinenkovom byte. Izotop polónia 210 našli aj na iných miestach v Londýne, napríklad v hoteli, kde býval Kovtun, alebo na štadióne futbalového klubu Arsenal, ktorý navštívil Lugovoj.
Súd a odmietnutie Rusov
Britská polícia začala Litvinenkovu smrť vyšetrovať ako vraždu. Vyšetrovatelia dospeli k záveru, že Litvinenko bol otrávený izotopom rádioaktívneho polónia 210, ktorý bol podľa všetkého v čaji podanom pri jeho stretnutí s Kovtunom a Lugovojom. Lugovoj, ktorý bol podľa britskej polície hlavným podozrivým a ktorý sa medzitým stal poslancom Štátnej dumy, aj Kovtun obvinenia odmietli.
Britské úrady viedli neverejné vyšetrovanie, ktoré sa nesmelo dotknúť tajných dôkazov spojených s možnou rolou Ruska pri zabití Litvinenka. Až vlani v januári britský súd začal verejné vyšetrovanie, ktoré pred tým povolila vláda.
Británia dlho odmietala súhlasiť s touto formou vyšetrovania, o ktorú žiadala Litvinenkova vdova Marina. Tá sa od manželovej smrti snažila prinútiť britské úrady k riadnemu prešetreniu prípadu. Vo februári 2014 na základe jej žaloby londýnsky Najvyšší súd nariadil vláde, aby znovu zvážila svoje rozhodnutie nepripustiť verejné prešetrenie.
Tento rok v januári zverejnil londýnsky vyšetrujúci sudca závery vyšetrovania, že za smrť Litvinenka je zodpovedný ruský štát a plán ruskej kontrarozviedky FSB na jeho odstránenie pravdepodobne osobne schválil prezident Vladimír Putin a vtedajší šéf FSB Nikolaj Patrušev.
Podľa zverejnených výsledkov britského vyšetrovania existujú dôkazy, že Lugovoj a Kovtun otrávili Litvinenka. Lugovoj obvinenia označil za absurdné. Podľa ruského ministerstva zahraničia je britské vyšetrovanie politicky zaujaté, nepriehľadné a vzťahy Ruska s Britániou sú teraz napäté.