Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
26.10.2004, 00:00

Útok konzervatívcov tentoraz vedie Major

Na základni neďaleko irackej Basry absolvovalo 850 britských vojakov nedeľnú bohoslužbu a potom sa vydali do nebezpečnejšej severnej časti krajiny. Ich presun pod americké velenie, o ktorý ju požiadali Spojené štáty, schválila minulý týždeň britská vláda.

Rozhodnutie vlády vyvolalo v Británii nevôľu, a to nielen zo strany opozície, ale v kruhoch vládnych labouristov.
Kým sa britskí vojaci presúvajú do nebezpečných oblastí, politickí rivali premiéra Tonyho Blaira opäť útočia na jeho najcitlivejšie miesto, podporu vojny v Iraku.
Štyria členovia opozičných konzervatívcov - všetci sú bývalými ministrami - vinia Blaira zo zlého posúdenia situácie, politických chýb a niektorí aj z klamstva, pokiaľ ide o opodstatnenie vojny. Podozrievajú ho, že rozhodnutím o presune britských síl chce pomôcť súčasnému prezidentovi Bushovi vyhrať nadchádzajúce voľby.
Ich útok nie je novým javom na britskej politickej scéne, prichádza však v kritickom čase, keď už len málokto verí, že argumenty na začatie vojny boli presvedčivé. Cez víkend sa navyše objavila nová videonahrávka, na ktorej Margaret Hassanová prosí Blaira, aby ju zachránil z rúk únoscov.
Ku kritikom patrí aj bývalý premiér John Major. "Britské sily budú musieť zostať v Iraku mnoho rokov, kým sa zavŕši úspešná rekonštrukcia okupovanej krajiny," vyhlásil. "Podporoval som vojnu na základe predkladaných argumentov a v tom sa môj postoj nezmenil," dodal. Vyjadril obavy nad spôsobom práce tajných služieb, prekvapilo ho aj slabé povojnové plánovanie. "Myslím si, že mnohí ľudia v tejto krajine by boli obozretnejší voči vládnym sľubom, ak by sa niekedy v budúcnosti opakovalo niečo podobné ako teraz. Je to veľmi znepokojujúce," vyhlásil Major, ktorý viedol Britániu do vojny v Perzskom zálive v roku 1991.
"Blair nám klamal o situácii na Blízkom východe. Povedali nám, že je tu hrozba, že sú tam zbrane hromadného ničenia. Neboli tam však žiadne zbrane hromadného ničenia, a teda ani žiadna hrozba," povedal bývalý podpredseda vlády Michael Heseltine pre ITV1. Podľa neho to celé súvisí s americkými prezidentskými voľbami. Je to načasované. "Faktom je, že americké voľby budú za chvíľu a Irak je v nich v centre pozornosti," uviedol Heseltine.
Podľa bývalých ministrov Douglasa Hurda a Jennetha Clarka bolo rozhodnutie presunúť britské jednotky bližšie k Bagdadu čisto politické, a nie vojensko-operačné, ako to vyhlasoval minister obrany Geoff Hoon. Lord Hurd, ktorý bol ministrom zahraničných vecí v roku 1991, bol však v hodnotení, či Blair klamal, o niečo opatrnejší. "Nemyslím si, že Blair úmyselne klamal, pretože on je človekom, ktorý klamal sám seba. Presvedčil samého seba, že nie je potrebné sa pýtať na všetky ťažké otázky. Bolo to jednoduché. Len prevziať a opakovať argumenty prezidenta Busha," vysvetlil svoju teóriu Lord Hurd. Exminister je oponentom intervencie do vnútorných záležitostí iných krajín. Podľa neho totiž aj čestné ciele často skončia tak, že sa krajina síce zbaví tyranie, no nahradí ju chaos, občianska vojna a terorizmus.
Konzervatívci však zatiaľ nedokázali využiť situáciu okolo Iraku, aby si na úkor
labouristov zlepšili preferencie. Paradoxne by im podľa analytikov mohlo pomôcť len to, ak by sa zvýšila bilancia obetí na britskej strane.
Pri svojich hodnoteniach by práve konzervatívci mali byť veľmi opatrní. Bolo to za čias premiérovania Majora, keď Európska únia zlyhala a nedokázala zabrániť krviprelievaniu v bývalej Juhoslávii. V 90. rokoch tam padlo za obeť 250 000 ľudí. Major spolu s Bushom starším váhali vstúpiť do Iraku po oslobodení Kuvajtu. Kurdov a šíitov, ktorí čakali na pomoc spojencov, nechali napospas pomste Saddáma Husajna.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.